< sekcia Magazín

Viete, aké tajomstvo skrýval Báthoryčkin had v papuli?

Na kombosnímke grófka Alžbeta Báthoryová, ktorá preslávila Čachtický hrad. Foto: TASR

Na výzvu panej muselo dievča pristúpiť k železnej panne a pripäť jej na krk náhrdelník. Len čo sa devy dotkli panny, tá ich nemilosrdne zovrela a už nikdy nepustila. V ich krvi sa Báthoryčka kúpala.

Bratislava 13. novembra (Teraz.sk/TASR) - Ak Rumunsko v zahraničí preslávil legendárny Vlad III. Tepes známy ako Dracula, Slovensko je chýrne krvavou grófkou z Čachtíc. V Guinessovej knihe rekordov sa píše, že "najväčším počtom obetí pripisovaných jedinej vrahyni je 650 ľudí, ktorých zabila uhorská grófka Alžbeta Báthoryová (1560-1614). Pri procese s ňou, ktorý začal 2. januára 1611, vypovedal jeden svedok, že videl zoznam týchto obetí, písaný jej vlastnou rukou. Všetky obete boli údajne mladé dievčatá z okolia jej hradu v Čachticiach na Slovensku, kde zomrela 21. augusta 1614. Potom, čo bola uznaná vinnou, žila 3,5 roka zamurovaná vo svojej izbe."



Názory na to, či skutočne vykonala to, z čoho ju obviňujú, sa však rôznia. Sú aj také, ktoré hovoria o tom, že sa stala obeťou sprisahania, aby ju pripravili o jej rozprávkový majetok. Báthoryovci vlastnili rozsiahle majetky v Uhorsku, najmä však v Sedmohradsku. Ich predok Vid v ečedskom močiari zabil podľa legendy draka, preto majú v erbe tri dračie zuby. V očiach ľudu to bol však najmä symbol upírky. A niektorí si dokonca myslia, že práve jej život mal vplyv na kultový román Brama Stokera z roku 1897 Dracula.

Ako sa zrodila krvavá legenda



O Alžbetinom detstve sa vie len málo, nezachovali sa takmer žiadne dokumenty. Zasnúbili ju však už ako jedenásťoročné dievča (nebolo to vtedy nič výnimočné) a o štyri roky neskôr sa vydala za Františka Nádašdyho. V tom čase už boli obaja sirotami, no ich svadba v roku 1575 bola skutočne veľkolepá. Vo Vranove nad Topľou sa stretlo viac ako štyritisíc hostí. Hlavný kapitán uhorských vojsk bol mocným mužom. Takým mocným, že sa ho báli i samotní Turci, ktorí ho volali Čierny beg. Zajatých Turkov všemožne týral. A všetky druhy týrania ukazoval aj svojej manželke.



Alžbeta však nebola žiadne neviniatko. Zvrhlosť mala v génoch. Rod Báthoryovcov pochádzal z dvoch vetiev, medzi sebou sa sobášili, čo spôsobovalo genetickú degeneráciu. Väčšinu z nich charakterizovali výstredné povahové vlastnosti ako samoľúbosť, tyranstvo, sexuálna zvrátenosť či epilepsia, ktorou trpela i Alžbeta. Jej strýko bol známy satanista a aj ona sama sa zaujímala o okultizmus.

V Čachtickom podzemí nadšenci objavili železnú pannu (na snímke). Je to mučiaci nástroj, ktorý mala používať aj krvavá grófka Alžbeta Báthoryová.
Foto: TASR - Radovan Stoklasa


Pila rôzne odvary zo zeliniek, a dokonca sa v nich kúpavala. A to všetko len preto, aby si udržala krásu. Roky však pribúdali a ani mastičky či lektvary nedokázali zakryť jej vädnúcu pleť, čo vyvolávalo grófkinu zlosť. Raz Báthoryčku česala mladučká neskúsená slúžka a nešikovne ju pošticovala. Nahnevaná pani ju tak silno udrela, až jej z nosa vystrekla krv. Pár kvapiek dopadlo na ruku Alžbety. Zazdalo sa jej, že na tom mieste jej zostala pokožka jemnejšia, mäkšia a sviežejšia. V hlave jej skrsol šialený nápad - krvavý kúpeľ na omladenie.

Trojicu verných služobníkov zasvätila do svojich plánov a nakázala im do podzemia privádzať množstvo dievčat z okolia. Tam ich grófka nemilosrdne zabíjala a mučila. Aby sa zbytočne nestratila ani kvapka krvi, vyvinula špeciálny mučiaci nástroj - železnú pannu. Na výzvu panej muselo dievča pristúpiť k panne a pripäť jej na krk náhrdelník. Len čo sa devy dotkli panny, tá ich nemilosrdne zovrela a z pŕs jej vyšli nože, ktoré mladuchy prebodli. Krv z nich vytekala do vopred pripravenej nádoby a Báthoryčka sa v nej potom kúpala.



Chýr o strašných skutkoch šíril sa krajom a dostal sa aj do uší palatína Juraja Thurzu. Ten mal čachtickú pani prichytiť priamo pri čine. Hoci grófka nikdy nebola súdená, na palatínov rozkaz strávila posledné roky zamurovaná v malej miestnosti na Čachtickom hrade. Vraj svoje skutky nikdy neoľutovala, a dokonca sa domáhala oslobodenia. Skonala v roku 1614, no ešte aj dnes sa po nociach ozýva hradom jej hlas. Počuť ho z miesta, kde prežila posledné štyri roky svojho života.

Zverstvá mimo Čachtíc



Symbol, legenda, sadistická a masová vrahyňa, krvilačná Báthoryčka, čachtická biela pani, upírka, grófka "Dracula"... to všetko sú prívlastky uhorskej grófky Alžbety Báthoryovej. Jej život sa stal námetom na filmy, knihy, webové stránky aj prvú slovenskú operu. Po prvý raz ju ako krvavú grófku predstavil jezuita Ladislav Turóci vo svojom kompendiu uhorských kráľov z roku 1729. Tejto tematike sa venoval aj Matej Bel v Notíciách, Ján Kollár v Národných spievankach, Alojz Medňanský, Ján Domasta a mnohí ďalší autori. Najviac však Báthoryčku preslávila kultová kniha Čachtická biela pani od Jozefa Nižnánskeho.

Na snímke rekvizity v podzemných chodbách pod Čachticami, kde nadšenci objavili železnú pannu.
Foto: TASR - Radovan Stoklasa


Pozoruhodná je aj báseň Panny od Dionýza Kubíka, ktorý ju napísal v roku 1722 v Beckove, kde mala grófka tiež svoje sídlo. Vraj videl sklep, kde sa konal mord, čo ho motivovalo opísať jej hrôzy. V Súpise slovenských ľudových rozprávok sa píše, že "aby to nebolo divné a aby sa to tak ľahko nevyzradilo, zašla si tu i tam na zámok Tematín alebo do Beckova a tam páchala ďalej svoje ohavnosti". Podľa uhorského historika Szirmaya Báthoryová údajne zamordovala aj dve slúžky na svojom čičvianskom panstve. Stredovekú stavbu získali Báthoryovci po roku 1523 a vlastnili ju až do konca 16. storočia.

Krvavá, zato štedrá grófka



Všetky príbehy vychádzajú z krvavých povestí, ktoré si zachoval v rozprávaniach náš ľud. Obzvlášť veľa narozprávalo sa toho v čachtickej krčme. Raz sa vraj medzi zrúcaniny hradu zatúlal akýsi pastier. Keď sa zrazu otočil, kráčala k nemu nocou čierna pani. Báthoryčka ho volala do pivnice a pastier vedel, že neradno by bolo teraz ujsť. Nuž ju nasledoval. V podzemí mu pani ukázala hada, ktorý mal v papuli zlatý kľúč od veľkého pokladu. No pastier zľakol sa jedovatého hada a vzal radšej nohy na plecia. Tak to vyrozprával chlapom v krčme.

Na ilustračnej foto kúpeľ večnej mladosti Alžbety Báthoryovej.
Foto: TASR - Radovan Stoklasa


Príbeh počul i jeden odvážny vojak, ktorý zatúžil po bohatstve, a tak sa vybral do hradu. V ruinách niekdajšieho zámku i on potrafil na grófku s hadom v rukách. Vezmi si zlatý kľúč a nájdeš podzemný poklad, vravela mu. I on sa bál jedovatých hadích zubov, no napokon prekonal sa a vzal si z tlamy zlatý kľúč. Tu vyšlo spoza kopca prvé lúče slnka a čierna pani s hadom vzápätí zmizli. No nielen to, zlatý kľúč bol zrazu hrdzavý. Blúdil vojak hradom a skúšal všetky zámky, no nikde kľúč nepasoval. Až keď to chcel vzdať, objavil ešte jedny dvere a tie sa mu napokon podarilo odomknúť. Za ťažkými vrátami nachádzal sa obrovský poklad, ktorý si odniesol. V bujarej nálade vybral sa vojak potom do krčmy, kde všetkých miestnych štamgastov pozýval toľko, čo im hrdlo ráčilo. A všetkým vravel, aká je tá Báthoryčka štedrá grófka.

Priestory hradov neopustíme ani budúcu nedeľu 20. novembra. V našom seriáli Slovenskí démoni a strašidlá si povieme, aké desivé bytosti ste mohli stretnúť na hradoch. Indícia pre našich čitateľov: nič nie je len čierne alebo biele.


Zdroje: Dracula, Guinessová kniha rekordov, Krvavá grófka, Súpis slovenských ľudových rozprávok, Slovenské strašidlá od „A“ po „Ž“