< sekcia Magazín

Pohlcovať či odrážať teplo môže byť pre motýle otázkou života a smrti

Na snímke motýľ perlovec malý (Issoria lathonia) v Jánošíkových dierach vo Vrátnej doline 26. júla 2019. Foto: TASR/Erika Ďurčová

Naopak populácie menších a farebnejších motýľov, ktoré sa pred spaľujúcim slnkom ukrývajú v tieni, za uplynulých 40 rokov v Británii prudko klesli.

Londýn 24. septembra (TASR) - Život motýľov môže byť v dôsledku klimatických zmien ovplyvňovaný ich schopnosťou pohlcovať či odrážať teplo. Vyplýva to z novej štúdie, ktorá vo štvrtok vyšla vo vedeckom časopise Journal of Animal Ecology. Informovala o tom agentúra AFP.

Motýle sú studenokrvné - nevedia si sami udržať stálu telesnú teplotu. Studenokrvné živočíchy však sú istým spôsobom schopné ju regulovať, a to tvarom, povrchom, farbou a stavbou tela či správaním.

Výskumníci z katedry zoológie Cambridgeskej univerzity študovali spôsob, akým sa až 4000 jedincov 29-tich druhov motýľov vyrovnáva so zmenou teploty v rôznych oblastiach Spojeného kráľovstva. Vedci okrem údajov o ich správaní a početnosti zbierali aj údaje o ich telesnej teplote, na čo použili teplomer s hrúbkou len štvrť milimetra.

Z výsledkov štúdie vyplýva, že väčšie, bledo sfarbené motýle vedia regulovať svoju telesnú teplotu účinnejšie než motýle menšie a farebnejšie. Tieto motýle totiž dokážu svoje krídla nastaviť tak, aby odrážali slnečné teplo buď smerom od svojho tela, alebo na svoje telo, vďaka čomu dokážu dosiahnuť správnu telesnú teplotu. Navyše majú v Británii takéto motýle stabilnejšie alebo rastúce populácie.

Naopak populácie menších a farebnejších motýľov, ktoré sa pred spaľujúcim slnkom ukrývajú v tieni, za uplynulých 40 rokov v Británii prudko klesli. Tienisté oblasti totiž s ubúdajúcou členitosťou prostredia a jeho čoraz väčším narúšaním postupne miznú z krajiny.

Tieto motýle "budú zrejme v dôsledku klimatickej zmeny a ubúdania prirodzeného životného prostredia trpieť najviac," uviedol vedúci výskumník štúdie Andrew Bladon.

Autori štúdie vyzývajú majiteľov záhrad, fariem či parkov, aby na svojom pozemku vytvorili tienisté miesta, ktoré zabezpečia mnohým druhov motýľov vhodné podmienky na prežitie.

"Musíme tiež chrániť také črty, ktoré narúšajú monotónnosť poľnohospodárskej krajiny, ako napríklad živé ploty, vodné korytá a lesné plochy," tvrdí Bladon.

Hmyz je najdôležitejším opeľovačom na Zemi. Podľa OSN závisí od opeľovania zvieratami až 75 percent svetových potravinárskych plodín.