< sekcia Počasie

VEĽKÁ PREDPOVEĎ POČASIA: Babie leto prichádza len po kúskoch

Na snímke deti s ochrannými rúškami sa hrajú v Parku Ľudovíta Štúra v Žiline počas jesenného dňa. V Žiline 23. októbra 2020. Foto: TASR - Erika Ďurčová

Je babie leto vzácnejšie než októbrový sneh? Teraz.sk prináša predpoveď počasia na najbližší týždeň.

Bratislava 24. októbra (Teraz.sk) - Hoci v posledných dňoch počasie na Slovensku ukázalo vľúdnejšiu tvár – najmä v porovnaní s predchádzajúcim týždňom – ešte stále sa nedá hovoriť, že by prišlo babie leto. „Namiesto pokojného jesenného počasia, ktoré je typické pre babie leto, dochádza ku krátkodobému zlepšeniu. Teda charakter počasia sa neustále mení a strieda,“ povedal pre teraz.sk klimatológ Pavel Faško zo Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ).

„Je to podmienené tým, že dochádza k striedaniu poveternostných frontov, medzi ktorými sa presadzuje vplyv tlakových výší – tieto tlakové výše pritom nemajú tendenciu zotrvávať nad strednou Európou, ale postupujú smerom na východ či juhovýchod a otvárajú tým priestor pre ďalší front alebo ďalšiu tlakovú níž. Pričom neustále fúka vietor. Keď sa blíži poveternostný front, fúka od juhovýchodu až od juhu a keď front prejde, fúka od severozápadu. To sú príznaky, pri ktorých sa dá ťažko hovoriť o babom lete. Možno by sa s veľkou rezervou dalo povedať, že máme babie leto po častiach,“ vysvetlil Pavel Faško.

Chýba tiež ďalší fenomén typický pre jesenné počasie, a to nočné mrazy, ktoré sa dosiaľ vyskytovali len veľmi ojedinele. Napríklad v stredu 21. októbra ráno v Trebišove klesla teplota 5 cm nad zemským povrchom na – 2,1 stupňa, no už na úrovni dvoch metrov bol výskyt mrazov veľmi vzácny. Ani vo vysokohorských polohách nebol mráz, objavil sa skôr len v horských kotlinách, kde v noci a nadránom prestal fúkať vietor a tým došlo k ochladeniu.

„Keď cez nás prešla smerom na východ tlaková níž, začal po jej zadnom okraji prúdiť teplý vzduch a preto vysokohorské polohy ako napríklad aj Lomnický štít mali i cez noc a ráno kladnú teplotnú vzduchu,“ doplnil Faško.

Naopak mimoriadne studený vzduch spojený s výdatnými zrážkami poznačili druhú októbrovú dekádu. „Zrážky, ktoré sme zaznamenali na niektorých miestach, možno označiť za extrémne. Príčina spočívala v tom, že počasie u nás ovplyvňovali tlakové níže, ktoré sa tvorili v oblasti Stredozemného mora a severného Talianska a potom postupovali smerom na sever, pričom zasiahli zrážkami územie Slovenska. Po prechode týchto níží došlo k ochladeniu, ktoré sa najskôr prejavilo na krajnom juhozápade a západe Slovenska a potom aj v jeho ostatných častiach,“ uviedol klimatológ.

Preto už v nedeľu večer, ale aj počas pondelka a utorka namerali najnižšie teploty – popri vysokohorských destináciách na Lomnickom Štíte či Chopku aj na bratislavskej Kolibe, Malom Javorníku či na stanici Modra-Piesok. Tým sa dá podľa Faška tiež vysvetliť, že keď hranica sneženia postupne klesala, tak na západe a severozápade Slovenska snežilo už aj v polohách pod 1000 alebo dokonca okolo 500 metrov nad morom, no v ostatných častiach krajiny v takejto výške padal dážď, resp. dážď so snehom. Ochladenie pocitovo umocňoval nepríjemný silný vietor.

„Úhrny zrážok boli potom nielen veľmi vysoké, ale tiež pršalo veľmi dlho – s prestávkami od soboty večera, teda 10. októbra až do pondelka 19. októbra. Tieto zrážky museli nutne vyústiť do povodní,“ dodal Faško.
Ako uviedol, v Bratislave na Kolibe napršalo v utorok 13. októbra za jediný deň 51,8 mm zrážok, čo je na tejto stanici od roku 1951 rekordne vysoká hodnota pre októbrový deň. Opäť to súvisí s tendenciou výraznejších zrážok na jeseň – v októbri tam za jeden deň nikdy predtým tak veľa nenapršalo. V Poprade 12. a 13. októbra napršalo 71,7 mm zrážok, čo znamená výrazne prekonaný dvojdenný rekord v množstve zrážok v októbri.

„V Piešťanoch napríklad napršalo od 1. do 18. októbra 151 mm zrážok, pričom v období od roku 1931 tu bol doteraz najvyšší úhrn zrážok v októbri 1964, a to 150 mm. Na niektorých miestach v tomto období napršalo dokonca viac než 200 mm a práve v týchto oblastiach boli aj hydrologické dôsledky najvážnejšie. Na stanici Modra-Piesky napríklad napršalo 213 mm zrážok, na Kojšovskej holi to bolo 214 mm. A to ešte nie je október na konci a je zrejmé, že nejaké zrážky počas tohto mesiaca zrejme ešte spadnú,“ povedal Pavel Faško pre teraz.sk.

Potvrdzuje sa tak, že babie leto aj naďalej bude prichádzať len po krátkych častiach.


SOBOTA 24.10.2020
Premenlivá oblačnosť, na mnohých miestach prehánky.
Minimálna teplota: 10/5 °C
Maximálna teplota: 13/18 °C
Vietor: SZ, 5-20 km/h

NEDEĽA 25.10.2020
Slnečno.
Minimálna teplota: 10/5 °C
Maximálna teplota: 13/18 °C
Vietor: J, 10-20 km/h

PONDELOK 26.10.2020
Polooblačno až oblačno, miestami prehánky.
Minimálna teplota: 11/6 °C
Maximálna teplota: 12/17 °C
Vietor: J, 10-25 km/h

UTOROK 27.10.2020
Prevažne polooblačno, miestami hmla.
Minimálna teplota: 11/6 °C
Maximálna teplota: 11/16 °C
Vietor: J, 10-25 km/h

STREDA 28.10.2020
Prevažne polooblačno.
Minimálna teplota: 10/5 °C
Maximálna teplota: 12/17 °C
Vietor: J, 5-15 km/h

ŠTVRTOK 29.10.2020
Prevažne polooblačno, miestami hmla.
Minimálna teplota: 9/4 °C
Maximálna teplota: 11/16 °C
Vietor: Z, 10-20 km/h

PIATOK 30.10.2020
Prevažne zamračené, na severe občasný dážď.
Minimálna teplota: 9/4 °C
Maximálna teplota: 9/14 °C
Vietor: J, 10-20 km/h
Zdroj: meteo.sk


Podrobnejšiu predpoveď počasia v jednotlivých regiónoch Slovenska v priebehu najbližších siedmich dní nájdete na stránke pocasie.teraz.sk