< sekcia Publicistika

M.BEŇOVÁ:Pre časť Britov sme boli migrantmi aj my.Teraz na to doplatia

Foto: Tablet.TV

Ak sa budeme báť veľkých rozhodnutí a silnejšej spolupráce, doba, keď občania budú môcť pocítiť jej benefity, sa vzdiali, komentovala v TABLET.TV Rímsku deklaráciu europoslankyňa Smeru-SD M. Beňová.

Bratislava 28. marca (Teraz.sk) – Medzi politickými elitami Veľkej Británie nevládne žiadna veľká radosť z toho, že prišla chvíľa, kedy musia aktivovať článok 50 Lisabonskej zmluvy o vystúpení z Európskej únie (EÚ). „Súhlasím s teóriou, že sa budú snažiť o tvrdý brexit, ale ten bude pre nich likvidačný. A ak sa Veľká Británia rozhodne pre tvrdý brexit, bude sa snažiť bližšie primknúť k USA, inú logiku to nedáva. Nemôžu ostať vo vzduchoprázdne. Ale v dnešnej situácii si nemyslím, že posilnenie transatlantického partnerstva bude cestou,“ povedala v diskusii na TABLET.TV europoslankyňa Smeru-SD Monika Beňová.

Aktiváciu článku č. 50 avizovala britská premiérka Theresa Mayová na 29. marca. „Začne sa proces rokovaní, ktorý by mal trvať približne dva roky. Sú základné premisy, podľa ktorých bude Európska únia tento proces riadiť,“ konštatuje Beňová. „Prvou z nich je, že s Veľkou Britániou bude jednať EÚ ako celok. Nebudú bilaterálne rokovania. Ďalšiu premisou je, že pre budúcnosť fungovania EÚ musí byť úplne evidentné, že Veľká Británia nemôže odísť s tými výhodami, ktoré jej poskytovalo členstvo v EÚ,“ dodáva.

Ak by si Veľká Británia chcela ponechať voľný prístup na otvorený trh EÚ, bude podľa Beňovej Únia tvrdo žiadať, aby dodržiavala aj ďalšie základné európske slobody, ako sú voľný pohyb služieb, tovarov, občanov, či pracovných síl. „V takom prípade však nechápem, prečo chcú vystupovať z EÚ,“ poznamenala europoslankyňa. Dodala, že otázkou je aj to, ako sa bude ďalej vyvíjať cesta Škótska, ktorého obyvatelia v referende prevažne potvrdili záujem ostať v EÚ a je možné, že tam prebehne nové referendum o nezávislosti.



Podľa Beňovej prinesie brexit voličom vo Veľkej Británii v konečnom dôsledku sklamanie. Samotné vypísanie referenda o zotrvaní v EÚ bolo podľa nej viac motivované snahou získať politické body v domácej politike, než európskymi otázkami. Počas referendovej kampani boli naviac voliči konfrontovaní s veľkým množstvom dezinformácií, ktoré boli často šírené internetovými cestami zámerne. Britskí politici tento fakt podľa Beňovej ťažko podcenili. „Práve klamlivé informácie ovplyvnili veľkú časť populácie hlasovať za vystúpenie z únie,“ povedala.

„Na Slovensku politici, ktorí rozprávajú o migrantoch, nepochopili, že vo Veľkej Británii pri kampani o brexite ako migrantov vnímali nás. Zo Slovenska, Poľska, Maďarska, Rumunska... Z nás vytvorili kategóriu ľudí, nad ktorými niektorí slovenskí extrémisti ohŕňajú nosy a tvária sa, že nie sú na našej úrovni,“ uviedla príklad. „Často to bolo aj predmetom Farrageových vystúpení. A napriek tomu, že to bol najväčší bojovník za vystúpenie z Európskej únie, pokojne sedí v Európskom parlamente ďalej,“ dodala.

„To sú presne extrémistickí politici. Kritizovať, neponúkať riešenia a brať peniaze. Niekoľko takých politikov a zoskupení vidíme aj v NR SR. Myslím tým zoskupenia ako je fašistická strana Mariana Kotlebu, ale sú tam aj iní politici, ktorí presne takýmto spôsobom zneužívajú priestor na sociálnych sieťach, kde všetko kritizujú, neponúkajú žiadne riešenia, ale potom pokojne sedia v parlamente a berú plat,“ vyhlásila Beňová.

Aj keď boli ľudia z východnej Európy v predreferendovej kampani prezentovaní ako hrozba pre pracovné miesta Britov, realita je podľa Beňovej iná. „Možno sa Británia rozhodne, že už tam nechce niektorých ľudí, ktorí tam dnes pracujú na základe voľného pohybu osôb. Ale tí, ktorí pracujú vo Veľkej Británii, vedia, aký je tam trh práce, že zaplnili priestor, ktorý nevedeli vykrývať vlastnými občanmi. Takže ani toto by som nevnímala dramaticky,“ povedala. Aj samotná únia sa podľa nej bude vedieť s brexitom vyrovnať. „Pre EÚ to nebude až také problematické, ostáva tu spolupráca 27 krajín. Únia bude fungovať ďalej bez Veľkej Británie,“ konštatovala.


Budúcnosť únie


Za určitý signál o tom, ako bude EÚ pokračovať ďalej, sa podľa Beňovej dá považovať slávnostný summit pri príležitosti 60. výročia podpisu Rímskych zmlúv z 25. marca a deklarácia, ktorú na ňom členské štáty podpísali. „Ak je niečo skutočne o budúcnosti Slovenska, tak je to, ako bude ďalej fungovať Európska únia. Atmosféra na summite bola dobrá. Napriek tomu, že poľská premiérka pôvodne avizovala, že Poľsko nepodpíše deklaráciu. Nakoniec sa všetci podpísali a myslím si, že je to správne,“ poznamenala Beňová.

„Ale práve stanovisko poľskej premiérky je signifikantným znakom toho, prečo Európska únia často naráža na mantinely, ktoré sa ťažko prekračujú. Dôvod je, že národní lídri často zneužijú európsku tému, akýkoľvek európsky summit, akékoľvek dianie v Únii na to, aby si prihriali svoju domácu – národnú polievočku v štáte, kde vládnu,“ dodala.



Základnou myšlienkou deklarácie je, že štáty EÚ pôjdu spoločným smerom, ale rôznym tempom. „Nemyslím si, že podpísaním deklarácie sa lídri jednoznačne rozhodli, že budeme mať dvojrýchlostnú Európu. A výraz „dvojrýchlostná Európa“ znie ak nie pejoratívne, tak minimálne cudzo pre ľudí. Pravdepodobný scenár, o ktorom sa ešte určite bude diskutovať, nie len na úrovni lídrov členských štátov, ale aj v národných parlamentov, predpokladá, že budú vytvárané ad hoc koalície pre jednotlivé európske politiky. Nie je to ale nič nové, ani v Schengene nie sú všetci. Nehovoriac už o Európskej menovej únii, kde je Slovensko takou hviezdičkou vo východnej časti Európskej únie,“ povedala.

Prijatie eura a pokračovanie integrácie


Prijatie eura na Slovensku považuje Beňová za jednoznačné pozitívum a pripomína, že odvahu prijať politickú zodpovednosť mali aj zástupcovia jej strany. „Som hrdá na to, že strana Smer-SD pokračovala v agende predchádzajúcej vlády a aj napriek tomu, že už vtedy existovali zvláštne extrémistické hnutia a skupiny, ktoré vykrikovali o tom, ako sa zhorší situácia, stanovil predseda vlády Robert Fico pravidlá, ktoré zabezpečili, že k nárastu napríklad cien potravín, nedošlo,“ pripomenula. „Podobný systém mali aj Rakúšania, keď vstupovali do menovej únie. Bolo to dobré rozhodnutie a tí, ktorí dnes tvrdia, že by bolo výhodnejšie mať slovenskú korunu, ľudí zavádzajú. Nič by nebolo lacnejšie ani cenovo výhodnejšie a pre slovenskú ekonomiku je členstvo v menovej únii veľmi dôležité,“ podčiarkla Beňová.

Osobne sa prikláňa k tomu, aby európska integrácia pokračovala. „Európska únia je mechanizmus, ktorý sa vyvíja. Prvé európske spoločenstvá zakladalo šesť štátov, dnes je ich 28, z ktorých jeden sa rozhodol, že EÚ opustí a už dnes predpokladáme, že výsledok pre tento štát nebude pozitívny,“ povedala.

„Ak sa budeme báť veľkých rozhodnutí a silnejšej spolupráce, doba, keď občania budú môcť pocítiť jej benefity, sa vzdiali,“ tvrdí Beňová. „Myslím si, že oveľa silnejšiu spoluprácu potrebujeme v dvoch oblastiach, prvá z nich je daňová. Ak niekto z členských štátov tvrdí, že by si členské štáty Európskej únie mali navzájom konkurovať v daniach, je to absolútne nepochopenie toho, čo so sebou prináša globalizácia. Veľkej konkurencii, či už z Ázie alebo amerického kontinentu, môžeme oveľa lepšie čeliť, ak budeme mať jednotné politiky, a to aj daňové. Druhou je oblasť sociálnej politiky. Sociálne rozdiely nemáme len medzi jednotlivými členskými štátmi, ale aj v ich vnútri,“ dodala. Vie si predstaviť napríklad užšiu spoluprácu niektorých štátov Európskej únie napríklad v oblasti minimálnej mzdy. „Teraz sú veľmi dôležité témy ako revízia Dublinského dohovoru, modrá karta EÚ, je podobná ako zelená karta v USA, teda pre ľudí, ktorí prichádzajú pracovať do EÚ,“ vypočítala europoslankyňa.

Voľby v Holandsku


Na margo výsledkov holandských parlamentných volieb, v ktorých sa radikáli pod vedením protieurópskeho Geerta Wildersa v porovnaní s prieskumami výrazne prepadli, Beňová poznamenala, že ich netreba neobjektívne preceňovať. „Veľkú úlohu tam zohrali posledné dni, kedy viacerí tureckí ministri prišli na územie Holandska a chceli agitovať za referendum, ktoré Turecko onedlho čaká. Vtedy sa premiér Rutte veľmi jednoznačne postavil proti takémuto zasahovaniu do vnútorných záležitostí Holandska a ľudia si uvedomili, že aj neextrémistický politik vie byť rázny a vie sa postaviť za svoju krajinu a občanov, bez ohľadu na to, akej sú národnosti. To odsunulo Wildersa na priečky, ktoré mu neumožnia vstupovať do toho, akým spôsobom bude Holandsko pôsobiť v rámci EÚ,“ povedala.



Dodala, že napríklad rakúsky prezident Alexander Van der Bellen napriek tomu, že zvíťazil aj v opakovaných voľbách, vystupoval v pléne europarlamentu s veľkou pokorou. „Tak by sme mali vystupovať my, politici, ktorí vidíme EÚ ako dobrý projekt. Musíme ľuďom veľa vysvetľovať a nesmieme sa nechať oklamať nejakým jedným víťazstvom. A nesmieme podliezať extrémistov,“ dodala.

Vystúpenie v Národnej rade SR


V súvislosti s nadchádzajúcim vystúpením slovenských europoslancov v Národnej rade SR Beňová ocenila, že táto možnosť v rokovacom poriadku pribudla. „Aj keď nemusíme mať na mnohé veci rovnaké názory, fakt je, že keď predseda NR SR Danko minulý rok pripravoval novelu rokovacieho poriadku, požiadala som ho menom europoslancov o stretnutie a musím povedať, že nám vyšiel v ústrety. Prvý krát v histórii nášho členstva v EÚ budeme mať priestor vystúpiť v pléne NR SR,“ poznamenala s tým, že tento krok povedie k lepšej vzájomnej informovanosti europoslancov a členov Národnej rady.

„Ja sa napríklad venujem práci vo výbore pre občianske slobody a spravodlivosť a vo výbore pre životné prostredie. Budem sa snažiť za tých 15 minút priblížiť moju prácu a aktuálne témy z výborov, v ktorých pôsobím. Aj nízka účasť v eurovoľbách je do istej miery spôsobená tým, že ľudia nepoznajú prácu europoslancov,“ uzavrela Beňová.