Napriek zaujímavému dianiu v parlamente, je v tejto chvíli politicky dôležité iné – ďalšie oslabenie vládnej koalície. Presnejšie, definitívna strata koaličného poslanca J. Ferenčáka.

Včerajšie dianie v parlamente nemalo nič spoločné s politickou prácou. Isto, mnohých potešilo či pobavilo, ale stačí sa pozrieť na výsledok. Je to podobné – ak nie rovnaké – ako keď hnutie I. Matoviča a dav na protestných akciách hlásajú, že niekto patrí do basy, ale keď príde na lámanie chleba, teda hlasovanie o tom, aby do nej šiel, tak hnutie I. Matoviča tomu zabráni. To len aby sa nezabudlo.

Naopak, odchod J. Ferenčáka z vládnej koalície veľký rozruch nevzbudil. Hoci oslabuje ďalšie pôsobenie vládnej koalície a dostáva premiéra R. Fica do situácie, v ktorej doteraz nikdy nebol – nemôže a nedokáže vládnuť tak, ako by chcel. Alebo ako vládol s koaličnými partnermi doteraz, či už to bolo ĽS-HZDS, SNS, Most-Híd alebo Sieť, s ktorými si dokázal poradiť alebo sa dohodnúť.

Stačí si iba spomenúť, ako bol prinútený vyriešiť personálne problémy v súčasnej vládnej koalícii, kedy musel porozdávať rôzne funkcie poslancom zvoleným najmä za stranu Hlas-SD. Situáciu síce vyriešil, ale zároveň sa dostal do politickej pasce, keďže aj za týchto funkcionárov nesie zodpovednosť. Na dosah ich práce však nemá takmer žiadny vplyv. A ešte horšie pre neho je, že naopak to neplatí. Musí ich tak vo funkciách jednoducho strpieť.

J. Ferenčák opustil vládnu koalíciu už dávnejšie, spolu s odídencami R. Šalitrošom, S. Migaľom a R. Malatincom. Hrá na vlastnú päsť, keďže traja menovaní sa už vybrali vlastnou politickou cestou. To J. Ferenčáka ešte iba čaká, ale je isté, že Hlas-SD s ním do budúcnosti už nepočíta, čo, prirodzene, platí aj naopak.

J. Ferenčák síce tvrdí, že mu nešlo o funkciu predsedu parlamentného výboru, z ktorej bol odvolaný, ale fakty hovoria opak. V tejto chvíli je to však jedno. Isté je, že posilnil rady nezaradených poslancov, čím koalíciu oslabil. Tá navyše nemá ako na oslabenie reagovať a musí ho strpieť. Zdá sa, že ho aj pretrpí, keďže nová generácia politikov mimovládnych strán ešte stále neprišla na to, že moc neleží na ulici, ale v parlamente.