FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
Vyzerá to zatiaľ tak, že mimovládne strany sa dohodli a rozhodli, že zo spoločného postupu vynechajú hnutie I. Matoviča, píše J. Hrabko.
Autor Juraj Hrabko
Kým premiér R. Fico sa už chystá na cestu do Moskvy, aby sa zúčastnil na oslavách výročia ukončenia druhej svetovej vojny, mimovládne strany pripravujú v rovnaký deň mítingy po celom Slovensku. Nie všetky, keďže z nich cielene vynechávajú hnutie I. Matoviča.
Pochopiteľne, R. Ficovi nemôže nikto cestu do Moskvy zakázať. Dôležitejšie je, že do Moskvy nepôjde – aspoň je to tak zatiaľ avizované – prezident, ktorý podľa Ústavy zastupuje Slovensko navonok a je teda najvyšší reprezentant krajiny – a ani protokolárne druhý najvyšší ústavný činiteľ, ktorým je predseda parlamentu. A pretože funkcia premiéra nie je volenou funkciou – na rozdiel od funkcií prezidenta a predsedu parlamentu – bude R. Fico v Moskve z toho uhla pohľadu reprezentovať najmä svoju vládu.
No. A keďže politická situácia v krajine pod Tatrami je taká, aká je, na druhej strane je v tejto súvislosti taktiež dôležitá odpoveď mimovládnych strán, ktorým sa cesta premiéra do Moskvy nepáči. Samozrejme, nie verbálna, ale skutočná. A vyzerá to zatiaľ tak, že mimovládne strany sa dohodli a rozhodli, že zo spoločného postupu, ktorý pripravujú ako reálnu odpoveď na premiérovu cestu do Moskvy, vynechajú hnutie I. Matoviča. A to nie je dobrá odpoveď tak z vecného ako ani politického hľadiska.
Je to však ich legitímne rozhodnutie, ktoré nemožno spochybňovať, iba politicky a celospoločensky posudzovať. A nech je už posúdené z ktorejkoľvek strany, žiadna výhoda z neho pre zvyšok mimovládnych strán nevytŕča. A ak nejaká vytŕča, potom ide o tzv. čaro nechceného, lebo môže byť iba v prospech vládnych strán a premiéra R. Fica osobne. Isto – ľudovo povedané – I. Matovič pôsobí ako neriadená strela, ale jeho hnutie aj tak vo voľbách 2023 a to pri bezmála 70-percentej účasti voličov nechalo za sebou SaS aj KDH a v celkovom poradí sa umiestnilo na štvrtom mieste. Tak rozhodli voliči a budú to opäť iba voliči, ktorí budú rozhodovať a rozhodnú aj o podobe budúcich vlád.
Hoci sa to mnohým nepáči, je faktom, že I. Matovič a jeho hnutie sú stále relevantným hráčom na politickej scéne. Čo neznamená nič iné ako to, že pri robení politiky – ako je všeobecne známe – treba hlavne počítať. Platí pritom, že politika je primárne o zodpovednosti, aj keď to tak na prvý, druhý a ani tretí pohľad nemusí vyzerať. Je to už len čistá špekulácia, ale ak by kedysi Modrá koalícia nesúhlasila so vstupom socialistov a zelených, čím sčervenala aj zozelenela naraz, ale sa ich politicky štítila, ktovie čo by po voľbách v roku 1998 nastalo a kde by bolo Slovensko dnes.
K poznámke pod čiarou však patrí, že hoci nová generácia politikov viditeľne niečo chce, buď nevie, nechce alebo nedokáže vnímať a robiť základnú politickú prácu. Robí to inak, otázne len zostáva, či lepšie alebo horšie. Počkáme a uvidíme.
Pochopiteľne, R. Ficovi nemôže nikto cestu do Moskvy zakázať. Dôležitejšie je, že do Moskvy nepôjde – aspoň je to tak zatiaľ avizované – prezident, ktorý podľa Ústavy zastupuje Slovensko navonok a je teda najvyšší reprezentant krajiny – a ani protokolárne druhý najvyšší ústavný činiteľ, ktorým je predseda parlamentu. A pretože funkcia premiéra nie je volenou funkciou – na rozdiel od funkcií prezidenta a predsedu parlamentu – bude R. Fico v Moskve z toho uhla pohľadu reprezentovať najmä svoju vládu.
No. A keďže politická situácia v krajine pod Tatrami je taká, aká je, na druhej strane je v tejto súvislosti taktiež dôležitá odpoveď mimovládnych strán, ktorým sa cesta premiéra do Moskvy nepáči. Samozrejme, nie verbálna, ale skutočná. A vyzerá to zatiaľ tak, že mimovládne strany sa dohodli a rozhodli, že zo spoločného postupu, ktorý pripravujú ako reálnu odpoveď na premiérovu cestu do Moskvy, vynechajú hnutie I. Matoviča. A to nie je dobrá odpoveď tak z vecného ako ani politického hľadiska.
Je to však ich legitímne rozhodnutie, ktoré nemožno spochybňovať, iba politicky a celospoločensky posudzovať. A nech je už posúdené z ktorejkoľvek strany, žiadna výhoda z neho pre zvyšok mimovládnych strán nevytŕča. A ak nejaká vytŕča, potom ide o tzv. čaro nechceného, lebo môže byť iba v prospech vládnych strán a premiéra R. Fica osobne. Isto – ľudovo povedané – I. Matovič pôsobí ako neriadená strela, ale jeho hnutie aj tak vo voľbách 2023 a to pri bezmála 70-percentej účasti voličov nechalo za sebou SaS aj KDH a v celkovom poradí sa umiestnilo na štvrtom mieste. Tak rozhodli voliči a budú to opäť iba voliči, ktorí budú rozhodovať a rozhodnú aj o podobe budúcich vlád.
Hoci sa to mnohým nepáči, je faktom, že I. Matovič a jeho hnutie sú stále relevantným hráčom na politickej scéne. Čo neznamená nič iné ako to, že pri robení politiky – ako je všeobecne známe – treba hlavne počítať. Platí pritom, že politika je primárne o zodpovednosti, aj keď to tak na prvý, druhý a ani tretí pohľad nemusí vyzerať. Je to už len čistá špekulácia, ale ak by kedysi Modrá koalícia nesúhlasila so vstupom socialistov a zelených, čím sčervenala aj zozelenela naraz, ale sa ich politicky štítila, ktovie čo by po voľbách v roku 1998 nastalo a kde by bolo Slovensko dnes.
K poznámke pod čiarou však patrí, že hoci nová generácia politikov viditeľne niečo chce, buď nevie, nechce alebo nedokáže vnímať a robiť základnú politickú prácu. Robí to inak, otázne len zostáva, či lepšie alebo horšie. Počkáme a uvidíme.
