Ustanovujúca schôdza dolnej komory českého parlamentu sa skončila. Na rade je teraz vláda, ktorá musí podať demisiu do rúk prezidenta a prezident je povinný ju zároveň poveriť vykonávaním funkcie až do vymenovania novej vlády.

Ustanovujúca schôdza bola zaujímavá rovnako, ako sú zaujímavé všetky ustanovujúce schôdze v parlamentných republikách. Prirodzene, každá má vlastné špecifiká, ale podstata je totožná – ide o prvé verejné uchopenie moci po voľbách novou vládnou koalíciou. Čo neznamená nič menej ako to, že koalícia už má v hrubých rysoch plán. Presnejšie, plán na obsadenie rôznych štátnych funkcií. A tých je v každej krajine požehnane. Napokon, tak, ako vo voľbách ide niektorým stranám o veľa, iným o moc a ďalším o všetko, po voľbách už ide o
udržanie moci na štyri roky, a nie o fazuľky.

Novým predsedom dolnej komory českého parlamentu sa stalo T. Okamura a nikto iný sa ním stať ani nemohol. Debata o jeho osobe trvala niekoľko hodín a odznelo v nej naozaj všetko –novinkou bolo hlavne vystúpenie jeho brata, ktorý kandidoval na kandidátnej listine KDÚ-ČSL. Krátko a jasne povedané, jeho varovanie pred voľbou T. Okamuru nebolo vôbec pekné, pričom ani prepieranie rodinnej bielizne na verejnosti, nezabránilo tomu, aby bol na konci dňa do funkcie zvolený. Na druhej strane, je faktom, že obaja podpredsedovia parlamentu, ktorí boli zvolení, dostali viac hlasov ako T. Okamura. A ak by tamojšia opozícia naozaj vedela koľká bije, dostali by ich ešte viac, aby bol rozdiel ešte viditeľnejší.

V hre sú totiž celkom iné veci, ako rodinné vzťahy. A nie je ťažké ich vnímať. T. Okamura sa totiž stal predsedom vďaka svojim schopnostiam, na konci ktorých je, že v parlamente už leží opätovná žiadosť súdu o jeho vydanie na trestné stíhanie. A je len otázkou času, kedy podobná žiadosť príde aj na meno A. Babiša, víťaza volieb. O ich vydaní či nevydaní bude parlament rozhodovať hlasovaním a ak by T. Okamura nebol zvolený do funkcie predsedu parlamentu, určite by si to zapamätal. A to by pre A. Babiša nebolo dobré. Takže nie vo vzťahu k jeho bratovi, ale k jeho politickému bratovi platí známe „Já na bráchu, brácha na mě.“.

Isto, možno to znie až príliš banálne, ale keď ide politikovi o krk, všetko ostatné ide bokom. A obvinenia voči obom uvedeným politikom sú naozaj vážne. Je to tiež jeden z dôvodov, prečo sa A. Babiš so skladaním vlády veľmi neponáhľa. Aj keď sa na prevzatie moci pripravoval, nemohol sa až tak dobre pripraviť na to, koľko a akých koaličných partnerov mu voliči nadelia. Môže sa zdať, že mu ide primárne o to, aby jeho vláda získala dôveru, ale to je iba prvý krok – tým ďalším a dôležitejším je, aby jeho vláde nebola počas jej mandátu vyslovená nedôvera. Iba pre úplnosť – v ceste za premiérskou stoličkou A. Babišovi stojí ešte prezident, ale ani ten nemá veľa dôvodov situáciu neúnosne predlžovať a tobôž eskalovať.

Z politického uhla pohľadu možno očakávať, že dva roky trvajúce posmešky spoza rieky Moravy – či už zo strany tamojších politikov alebo médií – sa vrátia tam, kam patria, teda ich adresátom. Hneď prvým z dôvodov môže byť skutočnosť, že kým na Slovensku je obžalovaný iba podpredseda parlamentu, za riekou Moravou je to jeho predseda. Škodoradosť však nie je namieste – trpieť tým budú ľudia v oboch krajinách.