FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
Mimoriadne dôležité bude písomné znenie rozsudku. Až na jeho základe bude možné, aby nielen právnici, ale najmä verejnosť porozumela tomu, ako súd pred jeho vynesením postupoval, píše J. Hrabko.
Autor Juraj Hrabko
Špecializovaný trestný súd včera odsúdil 72-ročného dôchodcu J. Cintulu zo spáchania trestného činu teroristického útoku. Ako sa ľudovo hovorí, dostal 21 rokov natvrdo.
Rozhodnutie súdu treba akceptovať. Je v podstate jedno, či ho rešpektujeme alebo nie, ale je nutné ho akceptovať. Napokon, nie je to ešte konečná, odsúdený má stále možnosť podať odvolanie, ktorú zrejme využije. Odvolaním totiž môže viac získať ako stratiť. Samozrejme, záleží iba na jeho rozhodnutí, keďže obžaloba je s rozsudkom spokojná a možnosti odvolania sa vzdala.
Prípad bol jasný od začiatku okrem jednej podstatnej záležitosti. Každý kto chcel, mohol totiž vidieť na vlastné oči, že J. Cintula strieľal, že ochranka premiéra zlyhala, o čom hovorí už základný fakt, keďže nikto – okrem premiéra – nebol pri tomto teroristickom útoku zranený. Pričom, ako povedal sudca Špecializovaného trestného súdu, útočník spúšť stále tlačil, vystrelil až päťkrát. Aj to je možné na televíznych záberoch vidieť.
Od počiatku teda bolo jasné, kto strieľal, ako strieľal, na koho strieľal, jasné nebolo iba to, prečo strieľal. Presnejšie, akého skutku sa dopustil. Bol to pokus o úkladnú vraždu, útok na verejného činiteľa, teroristický útok alebo niečo iné? Poznanie je dôležité nielen pre vinníka z pohľadu výšky trestu, ale aj ako poznanie pre spoločnosť.
Verejnosť totiž väčšinou vníma teroristické útoky ako záležitosť skupiny ľudí. Lebo také aj zväčša sú. A časť verejnosti si pamätá, že J. Cintula bol najskôr obvinený z pokusu o úkladnú vraždu, až neskôr prišlo k prekvalifikovaniu skutku na teroristický útok. Za neustáleho pretláčania názoru zo strany vládnych politikov, že okrem J. Cintulu sú za teroristický útok zodpovedné aj viaceré médiá a mimovládni politici. Hoci súd nič také nepovedal a prokurátor nikoho neobvinil, ich obviňovanie trvá doteraz.
Preto bude mimoriadne dôležité písomné znenie rozsudku. Až na jeho základe bude možné, aby nielen právnici, ale najmä verejnosť porozumela tomu, ako súd pred jeho vynesením postupoval. Všetky ostatné interpretácie rozsudku dovtedy možno považovať iba za politické špekulácie a zneužívanie moci.
V poznámke pod čiarou možno uviesť, že hoci rôznym interpretáciám sa nebude dať vyhnúť ani potom, dôležité bude to, čo je napísané čierne na bielom.
Rozhodnutie súdu treba akceptovať. Je v podstate jedno, či ho rešpektujeme alebo nie, ale je nutné ho akceptovať. Napokon, nie je to ešte konečná, odsúdený má stále možnosť podať odvolanie, ktorú zrejme využije. Odvolaním totiž môže viac získať ako stratiť. Samozrejme, záleží iba na jeho rozhodnutí, keďže obžaloba je s rozsudkom spokojná a možnosti odvolania sa vzdala.
Prípad bol jasný od začiatku okrem jednej podstatnej záležitosti. Každý kto chcel, mohol totiž vidieť na vlastné oči, že J. Cintula strieľal, že ochranka premiéra zlyhala, o čom hovorí už základný fakt, keďže nikto – okrem premiéra – nebol pri tomto teroristickom útoku zranený. Pričom, ako povedal sudca Špecializovaného trestného súdu, útočník spúšť stále tlačil, vystrelil až päťkrát. Aj to je možné na televíznych záberoch vidieť.
Od počiatku teda bolo jasné, kto strieľal, ako strieľal, na koho strieľal, jasné nebolo iba to, prečo strieľal. Presnejšie, akého skutku sa dopustil. Bol to pokus o úkladnú vraždu, útok na verejného činiteľa, teroristický útok alebo niečo iné? Poznanie je dôležité nielen pre vinníka z pohľadu výšky trestu, ale aj ako poznanie pre spoločnosť.
Verejnosť totiž väčšinou vníma teroristické útoky ako záležitosť skupiny ľudí. Lebo také aj zväčša sú. A časť verejnosti si pamätá, že J. Cintula bol najskôr obvinený z pokusu o úkladnú vraždu, až neskôr prišlo k prekvalifikovaniu skutku na teroristický útok. Za neustáleho pretláčania názoru zo strany vládnych politikov, že okrem J. Cintulu sú za teroristický útok zodpovedné aj viaceré médiá a mimovládni politici. Hoci súd nič také nepovedal a prokurátor nikoho neobvinil, ich obviňovanie trvá doteraz.
Preto bude mimoriadne dôležité písomné znenie rozsudku. Až na jeho základe bude možné, aby nielen právnici, ale najmä verejnosť porozumela tomu, ako súd pred jeho vynesením postupoval. Všetky ostatné interpretácie rozsudku dovtedy možno považovať iba za politické špekulácie a zneužívanie moci.
V poznámke pod čiarou možno uviesť, že hoci rôznym interpretáciám sa nebude dať vyhnúť ani potom, dôležité bude to, čo je napísané čierne na bielom.
