Uplynul už rok od podania návrhu skupiny poslancov na vyslovenie nedôvery ministrovi vnútra M. Šutajovi Eštokovi. Parlament ho však dodnes neprerokoval, a to z jediného dôvodu – väčšina poslancov ho prerokovať nechcela. A tak návrh odsúvala zo schôdze na schôdzu až vytvorila rekord parlamentnej svojvôle. Z jedného jediného dôvodu - lebo mohla.

Mimovládne strany totiž nijakým spôsobom neobhajovali – a taktiež dodnes – neobhajujú práva politickej menšiny na Ústavnom súde. Umožňujú tak parlamentnej väčšine nielen konať svojvoľne, ale ako ukázal čas, aj v priamom rozpore s Ústavou. Situácia totiž dospela už do štádia, keď predseda parlamentu R. Raši odmietol zvolať schôdzu na návrh skupiny poslancov, hoci mu to Ústava zrozumiteľne a bez výnimky prikazuje: „Predseda Národnej rady Slovenskej republiky zvolá schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky aj vtedy, ak o to požiada najmenej pätina jej poslancov. V takomto prípade zvolá schôdzu do siedmich dní.“ Bodka.

Žiadne môže zvolať či nebodaj zvoláva, Ústava prikazuje zreteľne, jednoznačne a bez ohľadu na to, či chce alebo nechce – zvolá. R. Raši sa síce odvoláva na rozhodnutie ústavnoprávneho výboru parlamentu, čo je však obyčajná výhovorka, a nie relevantný argument. Politicky zostavený výbor totiž nemôže, nedokáže a ani nesmie nahrádzať Ústavný súd.

Samozrejme, parlamentná väčšina si môže takýto postup dovoliť. Platí, že kým Ústavný súd nerozhodne, že R. Raši konal svojvoľne a nezvolaním schôdze porušil Ústavu, pôjde stále iba o tvrdenie proti tvrdeniu. Slová. Súd však nemôže rozhodovať a rozhodnúť z vlastnej vôle, ale potrebuje návrh, aby začal konať.

Týka sa to aj uvedeného návrhu na vyslovenie nedôvery, ku ktorému časom pribudlo aj množstvo ďalších. Čo nepribudlo, je obhajoba práv menšiny v parlamente, keďže žiadny návrh na začatie konania ešte na Ústavný súd nedoputoval. Jasné, súd nemôže parlamentnej väčšine prikázať, aby sa schôdza konala, nemôže stanoviť ani žiadnu lehotu či termín, ale povedať, či v daných prípadoch postupuje v súlade alebo v rozpore s Ústavou, môže. Aby sa vedelo.

Mimovládne strany ale nekonajú, hoci rečí majú naozaj veľa. Nová generácia politikov sa nimi vyznačuje. Pritom nástrojov má k dispozícii viacero. Medzi nimi napríklad podávať žiadosť na zvolanie schôdze vždy, keď sa parlamentná väčšina ju rozhodne blokovať alebo bojkotovať. Áno, trebárs aj každých sedem dní – aby sa vedelo. Je to však len jedna z možností, na ostatné nech prídu už samotné mimovládne strany.

Nikto pritom netvrdí, že podania na Ústavný súd by súd vyriešil v prospech navrhovateľov alebo Ústavy. Súd zvykne byť dostatočne kreatívny, čo už v praxi aj opakovane dokázal. Ide skôr o to, či mimovládne strany ponúkajú aj reálnu – a nielen verbálnu – alternatívu k vládnej moci.