Quantcast
< sekcia Regióny

V obci Stránske zachraňujú zrúcaninu Kostola sv. Heleny

Na snímke zrúcanina gotického Kostola sv. Heleny v Stránskom dňa 13. augusta 2021. Foto: TASR - Erika Ďurčová

Kostolík obnovujú vďaka spolupráci s Ministerstvom kultúry SR a Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

Stránske 13. augusta (TASR) – Zrúcanina Kostola sv. Heleny v Stránskom pri Rajeckých Tepliciach patrí k najstarším sakrálnym stavbám v žilinskom regióne. O záchranu národnej kultúrnej pamiatky sa od roku 2013 usiluje občianske združenie (OZ) Obnova Slovenskej Zeme, ktoré je jej nájomcom a správcom.

Podľa šéfa združenia Jána Gašpierika postavili jednoloďový kostol s predstavanou vežou v druhej tretine 14. storočia. "Strop nad loďou kostola bol drevený, v presbytériu predpokladáme sieťovú rebrovú klenbu opretú na štyri štíhle prístenné piliere. Kvôli statickým poruchám kostola boli zosilnené konštrukcie pristavaním oporných pilierov v exteriéri. Ďalšie statické opatrenia sa realizovali aj na konci 17. storočia, pričom boli zamurované aj dve okná vo svätyni," uviedol Gašpierik.

Na snímke zrúcanina gotického Kostola sv. Heleny v Stránskom dňa 13. augusta 2021.
Foto: TASR - Erika Ďurčová


Pripomenul, že o povolenie postaviť kostol v Stránskom žiadal v roku 1368 Dominik Balog, syn Otta zo Stránskeho. Je však možné, že išlo len o prestavbu už stojaceho objektu. "Argumentoval, že jeho dedina je ďaleko od rajeckého kostola sv. Ladislava a pre zimu, dážď alebo rozvodnenie nemôžu obyvatelia Stránskeho dochádzať do Rajca. Žiadal o povolenie postaviť kostol, ku ktorému patrila Konská a Kamenná Poruba. Rajecký farár so stavbou súhlasil pod podmienkou, že od Dominika Baloga dostane jednu kobylu, žriebä, jednu kravu a jedno teľa. Ďalej farár žiadal, aby mu od kráľovskej kúrie vysúdil na vlastné trovy od neoprávneného držiteľa mlyn, ktorý patril rajeckej fare. Balog všetko prisľúbil a tak sa kostol mohol stavať," doplnil šéf OZ Obnova Slovenskej Zeme.

V roku 1855 zasiahlo okolie Žiliny silné zemetrasenie, ktoré sa veľmi ničivo prejavilo na hmote už v minulosti staticky narušeného kostola. "V roku 1877 bol definitívne uzavretý a stavebné konštrukcie vhodné na opätovné použitie rozobrali. V roku 1963 vyhlásili ruinu Kostola sv. Heleny za národnú kultúrnu pamiatku," pripomenul šéf OZ Obnova Slovenskej Zeme.

Na snímke zrúcanina gotického Kostola sv. Heleny v Stránskom dňa 13. augusta 2021.
Foto: TASR - Erika Ďurčová


Deštrukcia spôsobená statickými poruchami terénu a samotnej stavby pokračovala aj v 20. storočí. "Interiér kostola sa stal čiernou skládkou odpadu na miestnom cintoríne a zarástol náletovou zeleňou. Objekt bol v havarijnom stavebno-technickom stave, hrozili mu veľké úbytky a zrútenie značných objemov muriva. Doteraz sme ho čistili od stavebného odpadu, odstraňovali náletovú vegetáciu, upravili a začisťovali okolie, pod archeologickým dozorom odstraňovali návažky a sutinu, ktorá nepriaznivo vplývala na statiku objektu," podotkol Gašpierik.

Z pamiatky sa podľa neho zachovalo približne 70 až 80 percent. "Je reálne ju opraviť, ale všetko je závislé od financií. Zabezpečili sme ohradenie, zákaz vstupu pod staticky narušené časti objektu a odstránili sme kriticko-havarijný stav konštrukcií. Tiež potrebné výskumy a stavebno-technické posudky pri záchrane pamiatky - zameranie skutkového stavu (3D laserové zameranie a 2D dokumentácia), statický prieskum a posúdenie zrúcaniny, architektonicko-historický výskum s návrhom obnovy, monitorovanie priestorových deformácií objektu," dodal Gašpierik.



Spoluprácu s obcou, ktorá je majiteľom pamiatky a mladými dobrovoľníkmi vyzdvihla členka OZ Iveta Gašpieriková. "Prídu začisťovať, pomáhať s fúrikmi. Mladšia generácia má k tejto pamiatke oveľa lepší vzťah. Sú radi, že sa na tom niečo robí. Blízko sú Rajecké Teplice a je tu aj cyklotrasa. Turisti aj cyklisti sú často prekvapení, keď sa tu zastavia. Bola tu iba hromada sutín a keď tu napríklad pár rokov neboli, zostanú užasnutí, čo sa objavilo," povedala.

"Kostolík obnovujeme vďaka spolupráci s Ministerstvom kultúry SR a Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR. To nám veľmi pomohlo, pretože dobrovoľné činnosti sa dajú robiť zadarmo – kopať, odvážať. Ale stavebný materiál a lešenie je potrebné zakúpiť. Vďaka nim sa to udialo a je to tu zastabilizované," uzavrela Gašpieriková.