Quantcast
< sekcia

Štúr mal vyznať lásku Adele Ostrolúckej v Grasalkovičovom paláci

V roku 1824 sa narodila (niektoré zdroje uvádzajú ako deň narodenia 30. marec) životná láska Ľudovíta Štúra ADELA OSTROLÚCKA. Ich nenaplnená láska a jej život sa stali námetom knihy Ľuda Zúbka Jar Adely Ostrolúckej. Zomrela 18.3.1853. Foto: Wikipedia

Ľudovít Štúr bol vtedy poslancom uhorského snemu a mladým uznávaným politikom.

Bratislava 26. februára (TASR) - Okolo životných osudov mimoriadne významných osobností v dejinách ľudstva, štátov alebo národov sa postupne, ale celkom zákonite vytvárajú aj legendy. U niektorých ešte za ich života, u iných až po smrti.

Jedna takáto legenda koluje aj v súvislosti s osobnosťou Ľudovíta Štúra a o jeho vzťahu k Adele Ostrolúckej z čias jeho bývania a účinkovania v Bratislave. Legenda hovorí, že Ľudovít Štúr vyznal lásku Adele Ostrolúckej na jednom bále v Grasalkovičovom, teda v dnešnom prezidentskom paláci. Je to opovážlivé tvrdenie, ale pripusťme na chvíľu túto možnosť. Potom ale musíme zodpovedať aspoň dve základné otázky: Za akých okolností bol Štúr schopný porušiť svoju životnú zásadu vyhýbať sa akýmkoľvek verejným svetským radovánkam a, ak áno, kedy sa tak stalo.

Ak na bále mala byť prítomná Adela a on mal pozvanie tiež, mohol prekonať rokmi pestované zábrany a na bále sa zúčastniť. A ak sa tak stalo - kedy to mohlo byť? Tu je odpoveď jednoznačnejšia: určite začiatkom roku 1848, vo fašiangovom období.  Má to presnú logiku. Štúr bol vtedy poslancom uhorského snemu a mladým uznávaným politikom. Mal za sebou dve hviezdne vystúpenia, ktoré otriasli nielen rokovacou sálou, ale začínali otriasať celou uhorskou spoločnosťou. No a ukázať sa na takomto spoločenskom podujatí nebolo od veci. A ak tam bol, určite si chvíľu postál osamote s Adelou a mohol sa priznať k svojim citom.

Či túto legendu prijmeme, alebo ju odmietneme, jedno je isté. Grasalkovičov palác mal Ľudovít Štúr po ceste prakticky každý deň. Či už išiel do školy alebo zo školy. Veď lýceum a celá Panenská ulica boli od paláca na dohodenie kameňom. Ak by sme však legendu prijali za pravdivú, potom nech nás hreje pocit, že v celej histórii paláca doň vstúpila geniálna osobnosť.