Bratislava 29. apríla (TASR) - Pľúcna artériová hypertenzia (PAH) je zriedkavé, ale závažné ochorenie. Má neurčité príznaky ako dýchavica, únava, závraty, opuchy nôh, tlak na hrudi či búšenie srdca. Včasná diagnostika je podľa prednostky Kardiologickej kliniky Lekárskej fakulty Univerzity Komenského a Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb Evy Goncalvesovej absolútne kľúčová. Informovala o tom na stredajšej tlačovej konferencii.
Goncalvesová vysvetlila, že PAH je ochorenie malých pľúcnych ciev, ktoré sa zužujú, a na prúdenie krvi v nich musí srdce vynaložiť väčšiu námahu. Tým sa preťažuje pravá komora srdca a dochádza k jej zlyhávaniu. Dodala, že ochorenie sa dá liečiť farmakologicky, v pokročilejších štádiách transplantáciou pľúc. Dostupné je aj klinické skúšanie liekov, ktoré prináša nové poznatky o chorobe a cielenejšie postupy liečby. Ročne pribudne približne 25 diagnostikovaných pacientov s touto chorobou a prevažne postihuje mladšie ženy.
Prvý krok pre diagnostiku ochorenia je všímanie si príznakov a následné vyhľadanie lekára - či už všeobecného, kardiológa alebo pneumológa. „Ten pochopiteľne nemôže z prvého kontaktu na prvý rozhovor povedať, že vy máte toto vzácne ochorenie,“ konštatovala Goncalvesová. Dodala, že sa najprv musia vylúčiť iné choroby, čím sa proces diagnostikovania môže zdržať. Pri podozrení z PAH pacienta pošlú do špecializovaného centra, kde sa potvrdí ochorenie a nastaví sa správna liečba. Následne je pacient sledovaný, kontrolovaný a liečba sa upravuje podľa jeho potrieb.
Predsedníčka Združenia pacientov s pľúcnou hypertenziou Iveta Makovníková vysvetlila, že pre pacientov sa stávajú prekážkou aj bežné činnosti. „V domácnosti majú problém s upratovaním, problém s umývaním okien, majú problém s vysávaním,“ načrtla. Uviedla, že pred 20 rokmi medián prežitia pacientov s PAH bol 2,8 roka, dnes pri aktuálnych možnostiach liečby to je šesť rokov.
V priemere na správnu diagnózu čaká pacient jeden až tri roky, uviedla kardiologička z Východoslovenského ústavu srdcových a cievnych chorôb Bibiana Kafková. Podľa nej je dôležité aj zvyšovanie povedomia o PAH nielen medzi pacientmi a širokou verejnosťou, ale aj medzi lekármi.