Komunálne voľby 2026
Všetky správy
Hlboké znepokojenie výbor vyjadril najmä nad segregáciou v školách.
Autor TASR
Štrasburg/Bratislava 15. októbra (TASR) - Slovensko vytvorilo osobitný právny a inštitucionálny rámec na ochranu práv osôb hlásiacich sa k národnostným menšinám, no naďalej pretrvávajú výrazné problémy, predovšetkým segregácia rómskych detí vo vzdelávaní a obmedzený prístup Rómov k bývaniu, zdravotnej starostlivosti a zamestnaniu. Vyplýva to zo záverov Poradného výboru Rady Európy (RE) pre Rámcový dohovor o ochrane národnostných menšín. TASR o tom vo štvrtok informoval hovorca Rady Európy Jaime Rodríguez Murphy.
Slovensko sa podľa výboru naďalej drží inkluzívneho prístupu k pôsobnosti dohovoru. V uplynulých rokoch rozšírilo jeho platnosť na goralskú a vietnamskú menšinu, ktoré sa tak pridali k ďalším 13 menšinám - bulharskej, chorvátskej, českej, nemeckej, maďarskej, židovskej, moravskej, poľskej, rómskej, ruskej, rusínskej, srbskej a ukrajinskej.
Výbor konštatoval, že zo sčítania obyvateľstva z roku 2021 vyplýva pokles počtu ľudí hlásiacich sa k národnostným menšinám. Privítal nariadenie vlády, ktorým sa znížil požadovaný podiel menšinového obyvateľstva v obciach z 20 na 15 percent potrebný na to, aby príslušníci danej menšiny mohli v obci používať svoj jazyk v úradnom styku. Na Slovensku pribudlo 125 takýchto obcí. Ich celkový počet dosiahol 763.
Výbor RE ocenil, že Slovensko prijalo komplexný antidiskriminačný rámec pre verejný aj súkromný sektor. Inštitúcie vybavujúce predmetné sťažnosti - teda Slovenské národné stredisko pre ľudské práva a verejný ochranca práv - by však podľa neho mali dostať silnejší mandát a viac ľudských i finančných zdrojov.
Fond na podporu kultúry národnostných menšín podľa výboru poskytuje významnú finančnú podporu rozvoju menšinových jazykov a kultúre, pričom sa venuje aj vydávaniu publikácií. Rozdeľovanie prostriedkov však komplikuje administratívna záťaž a omeškania. Výbor preto odporúča rozšíriť mechanizmus prideľovania príspevkov aj na viacročné aktivity.
Prístup k vzdelávaniu v menšinových jazykoch sa na Slovensku výrazne líši. Vyučovanie v maďarčine zabezpečuje široká sieť škôl, pričom bilingválne vyučovanie je dostupné v nemčine, rusínčine a ukrajinčine. Vzdelávanie v ostatných menšinových jazykoch je však podľa výboru mimoriadne obmedzené alebo úplne absentuje, hoci všetky tieto jazyky možno študovať na univerzitách. Výbor preto vyzval príslušné orgány, aby zabezpečili vzdelávanie v menšinových jazykoch alebo o nich v oblastiach, kde tradične žijú príslušníci národnostných menšín, alebo kde ich žije značný počet, ak je o to dostatočný záujem.
Hlboké znepokojenie výbor vyjadril najmä nad segregáciou v školách. Upozornil na trvalé dvojzmenné vyučovanie na základných školách, nízku dochádzku a vysokú mieru predčasného ukončenia školy medzi rómskymi žiakmi a ich nadmerné zastúpenie v tzv. špeciálnych školách pre deti s mentálnym postihnutím. Mnohým rómskym žiakom v dôsledku dvojzmennej prevádzky a nedostatku priestorov chýba aj denné teplé jedlo v škole. Výbor preto naliehavo vyzval slovenské orgány, aby dôsledne uplatňovali školský zákon, odstránili všetky formy segregácie a rómskych žiakov začlenili do bežného vzdelávania.
V oblasti bývania výbor upozornil, že napriek prijatiu viacerých stratégií na zlepšenie podmienok bývania naďalej chýba dostatočná infraštruktúra v marginalizovaných rómskych komunitách vrátane prístupu k pitnej vode a sanitácii. Vyzval tiež na riešenie dlhodobého problému vlastníctva pozemkov v rómskych osadách.
Výbor RE pozitívne ohodnotil projekt Zdravé komunity, ktorý podľa neho funguje účinne, no výrazne závisí od financovania z EÚ. Rómske ženy a ľudia v odľahlých osadách však majú stále nerovný prístup k zdravotnej starostlivosti. Výbor tiež žiada prijať legislatívu, ktorá umožní odškodniť všetky ženy, ktoré boli nútene sterilizované, a zorganizovať informačné kampane pre dotknuté ženy.
V SR sa podľa výboru naďalej vyskytujú nenávistné prejavy, a to najmä na internete, pričom väčšinou sú namierené proti Rómom. Výbor vyzval úrady, aby zabezpečili účinné vyšetrovanie všetkých nahlásených prípadov nenávistných trestných činov a v prípade potreby aj trestné stíhanie a tresty.
Slovensko sa podľa výboru naďalej drží inkluzívneho prístupu k pôsobnosti dohovoru. V uplynulých rokoch rozšírilo jeho platnosť na goralskú a vietnamskú menšinu, ktoré sa tak pridali k ďalším 13 menšinám - bulharskej, chorvátskej, českej, nemeckej, maďarskej, židovskej, moravskej, poľskej, rómskej, ruskej, rusínskej, srbskej a ukrajinskej.
Výbor konštatoval, že zo sčítania obyvateľstva z roku 2021 vyplýva pokles počtu ľudí hlásiacich sa k národnostným menšinám. Privítal nariadenie vlády, ktorým sa znížil požadovaný podiel menšinového obyvateľstva v obciach z 20 na 15 percent potrebný na to, aby príslušníci danej menšiny mohli v obci používať svoj jazyk v úradnom styku. Na Slovensku pribudlo 125 takýchto obcí. Ich celkový počet dosiahol 763.
Výbor RE ocenil, že Slovensko prijalo komplexný antidiskriminačný rámec pre verejný aj súkromný sektor. Inštitúcie vybavujúce predmetné sťažnosti - teda Slovenské národné stredisko pre ľudské práva a verejný ochranca práv - by však podľa neho mali dostať silnejší mandát a viac ľudských i finančných zdrojov.
Fond na podporu kultúry národnostných menšín podľa výboru poskytuje významnú finančnú podporu rozvoju menšinových jazykov a kultúre, pričom sa venuje aj vydávaniu publikácií. Rozdeľovanie prostriedkov však komplikuje administratívna záťaž a omeškania. Výbor preto odporúča rozšíriť mechanizmus prideľovania príspevkov aj na viacročné aktivity.
Prístup k vzdelávaniu v menšinových jazykoch sa na Slovensku výrazne líši. Vyučovanie v maďarčine zabezpečuje široká sieť škôl, pričom bilingválne vyučovanie je dostupné v nemčine, rusínčine a ukrajinčine. Vzdelávanie v ostatných menšinových jazykoch je však podľa výboru mimoriadne obmedzené alebo úplne absentuje, hoci všetky tieto jazyky možno študovať na univerzitách. Výbor preto vyzval príslušné orgány, aby zabezpečili vzdelávanie v menšinových jazykoch alebo o nich v oblastiach, kde tradične žijú príslušníci národnostných menšín, alebo kde ich žije značný počet, ak je o to dostatočný záujem.
Hlboké znepokojenie výbor vyjadril najmä nad segregáciou v školách. Upozornil na trvalé dvojzmenné vyučovanie na základných školách, nízku dochádzku a vysokú mieru predčasného ukončenia školy medzi rómskymi žiakmi a ich nadmerné zastúpenie v tzv. špeciálnych školách pre deti s mentálnym postihnutím. Mnohým rómskym žiakom v dôsledku dvojzmennej prevádzky a nedostatku priestorov chýba aj denné teplé jedlo v škole. Výbor preto naliehavo vyzval slovenské orgány, aby dôsledne uplatňovali školský zákon, odstránili všetky formy segregácie a rómskych žiakov začlenili do bežného vzdelávania.
V oblasti bývania výbor upozornil, že napriek prijatiu viacerých stratégií na zlepšenie podmienok bývania naďalej chýba dostatočná infraštruktúra v marginalizovaných rómskych komunitách vrátane prístupu k pitnej vode a sanitácii. Vyzval tiež na riešenie dlhodobého problému vlastníctva pozemkov v rómskych osadách.
Výbor RE pozitívne ohodnotil projekt Zdravé komunity, ktorý podľa neho funguje účinne, no výrazne závisí od financovania z EÚ. Rómske ženy a ľudia v odľahlých osadách však majú stále nerovný prístup k zdravotnej starostlivosti. Výbor tiež žiada prijať legislatívu, ktorá umožní odškodniť všetky ženy, ktoré boli nútene sterilizované, a zorganizovať informačné kampane pre dotknuté ženy.
V SR sa podľa výboru naďalej vyskytujú nenávistné prejavy, a to najmä na internete, pričom väčšinou sú namierené proti Rómom. Výbor vyzval úrady, aby zabezpečili účinné vyšetrovanie všetkých nahlásených prípadov nenávistných trestných činov a v prípade potreby aj trestné stíhanie a tresty.
