FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
Dôležité je tiež kontrolovať počasie a vývoj mínusových teplôt, od ktorých záleží, či počas noci alebo dňa nenastal náhly odmäk, ktorý do značnej miery ovplyvňuje štruktúru ľadu.
Autor TASR
Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Bratislava 11. januára (TASR) - Ľad nie je nikdy stopercentne bezpečný. Aj pevne vyzerajúci ľad sa môže náhle prepadnúť. Najrizikovejšie sú miesta pri brehoch, mostoch, prítokoch a odtokoch vody či rybníky s odpustenou vodou. V prípade praskania ľadu pod nohami treba okamžite rozložiť váhu - ľahnúť si a roztiahnuť ruky. Ministerstvo vnútra (MV) SR to pripomína na sociálnej sieti.
„Ak je to možné, opustíme ľadovú plochu plazením, a to po dráhe, po ktorej sme prišli, aj keby bola dlhšia, lebo o tej vieme, že je bezpečná,“ doplnil rezort. V prípade preborenia sa je dôležité zachovať pokoj, hľadať miesto kde je ľad najhrubší a pokúsiť sa dostať naspäť hore. „K brehu sa odplazte, nesnažte sa postaviť,“ radí MV.
Pokiaľ je človek svedkom nehody, nikdy by nemal ohrozovať seba. Okamžite treba zavolať na linku 150 alebo 112. Pomáhať by človek mal len z bezpečnej vzdialenosti bez vstupovania na ľad. „ Z brehu môžete podať napríklad konár, hokejku, prípadne použiť ťažné lano z auta,“ radí ministerstvo.
Upozorňuje, že v studenej vode ide o minúty. Rýchlo tam hrozí vyčerpanie a podchladenie. „Najlepšou ochranou je prevencia. Zvážte riziko, chráňte seba aj svojich blízkych a nevstupujte na opustené a neznáme zamrznuté vodné plochy,“ zdôraznilo MV. Rovnako nikdy neodporúča vstupovať na ľad, pokiaľ si človek nie je istý jeho hrúbkou a pevnosťou.
Vodná záchranná služba Liptovský Mikuláš radí pred vstupom na ľad vizuálne skontrolovať prípadné praskliny, nerovnosti a iné príznaky slabého ľadu. „Vyskúšajte ľad pri brehu - urobte do neho dieru sekáčikom, sekerou alebo vrtákom, aby ste zistili jeho hrúbku. Odporúčania sú - jeden človek aspoň desať centimetrov, malá skupina (4 - 5 ľudí) aspoň 12 až 15 centimetrov, väčšia skupina aspoň 20 centimetrov,“ podotkli odborníci. Treba tiež načúvať, či z ľadovej plochy nie je počuť tupé zvuky alebo praskanie. „Ľad mrzne pomalšie, ak je na ňom izolačná vrstva snehu,“ dodalo MV.
Dôležité je tiež kontrolovať počasie a vývoj mínusových teplôt, od ktorých záleží, či počas noci alebo dňa nenastal náhly odmäk, ktorý do značnej miery ovplyvňuje štruktúru ľadu.
Starosta bratislavského Ružinova Martin Chren v sobotu (10. 1.) na sociálnej sieti upozornil, že ľad na Štrkoveckom jazere ešte podľa meraní hasičov nie je dosť hrubý na bezpečné korčuľovanie. „Na väčšine miest má aktuálne ľad hrúbku len päť až sedem centimetrov,“ spresnil Chren.
Tento týždeň na opatrnosť vyzývala aj Mestská polícia Bratislava v súvislosti s prípadom muža, ktorý sa pri korčuľovaní s deťmi prepadol pod ľad na jednom z rybníkov pri Ceste mládeže v hlavnom meste.
„Ak je to možné, opustíme ľadovú plochu plazením, a to po dráhe, po ktorej sme prišli, aj keby bola dlhšia, lebo o tej vieme, že je bezpečná,“ doplnil rezort. V prípade preborenia sa je dôležité zachovať pokoj, hľadať miesto kde je ľad najhrubší a pokúsiť sa dostať naspäť hore. „K brehu sa odplazte, nesnažte sa postaviť,“ radí MV.
Pokiaľ je človek svedkom nehody, nikdy by nemal ohrozovať seba. Okamžite treba zavolať na linku 150 alebo 112. Pomáhať by človek mal len z bezpečnej vzdialenosti bez vstupovania na ľad. „ Z brehu môžete podať napríklad konár, hokejku, prípadne použiť ťažné lano z auta,“ radí ministerstvo.
Upozorňuje, že v studenej vode ide o minúty. Rýchlo tam hrozí vyčerpanie a podchladenie. „Najlepšou ochranou je prevencia. Zvážte riziko, chráňte seba aj svojich blízkych a nevstupujte na opustené a neznáme zamrznuté vodné plochy,“ zdôraznilo MV. Rovnako nikdy neodporúča vstupovať na ľad, pokiaľ si človek nie je istý jeho hrúbkou a pevnosťou.
Vodná záchranná služba Liptovský Mikuláš radí pred vstupom na ľad vizuálne skontrolovať prípadné praskliny, nerovnosti a iné príznaky slabého ľadu. „Vyskúšajte ľad pri brehu - urobte do neho dieru sekáčikom, sekerou alebo vrtákom, aby ste zistili jeho hrúbku. Odporúčania sú - jeden človek aspoň desať centimetrov, malá skupina (4 - 5 ľudí) aspoň 12 až 15 centimetrov, väčšia skupina aspoň 20 centimetrov,“ podotkli odborníci. Treba tiež načúvať, či z ľadovej plochy nie je počuť tupé zvuky alebo praskanie. „Ľad mrzne pomalšie, ak je na ňom izolačná vrstva snehu,“ dodalo MV.
Dôležité je tiež kontrolovať počasie a vývoj mínusových teplôt, od ktorých záleží, či počas noci alebo dňa nenastal náhly odmäk, ktorý do značnej miery ovplyvňuje štruktúru ľadu.
Starosta bratislavského Ružinova Martin Chren v sobotu (10. 1.) na sociálnej sieti upozornil, že ľad na Štrkoveckom jazere ešte podľa meraní hasičov nie je dosť hrubý na bezpečné korčuľovanie. „Na väčšine miest má aktuálne ľad hrúbku len päť až sedem centimetrov,“ spresnil Chren.
Tento týždeň na opatrnosť vyzývala aj Mestská polícia Bratislava v súvislosti s prípadom muža, ktorý sa pri korčuľovaní s deťmi prepadol pod ľad na jednom z rybníkov pri Ceste mládeže v hlavnom meste.
