Bratislava 29. apríla (TASR) - Viaceré školy, ktoré sa zapojili do kurikulárnej reformy skôr, ako bude od školského roka 2026/2027 povinná pre všetky, vnímajú pri zavádzaní nového štátneho vzdelávacieho programu (ŠVP) potrebu zapájania rodičov. Zhodli sa na tom pre TASR riaditeľky základných škôl.

„Za dôležité považujeme aj zapájanie rodičov a budovanie školskej komunity, aby rozumeli tomu, prečo učíme inak a aké ciele sledujeme,“ uviedla pre TASR riaditeľka Základnej školy Ľudovíta Fullu v Košiciach Katarína Martiňáková. Podľa riaditeľky Základnej školy Komenského vo Svite Moniky Dudinskej osobitne vnímajú potrebu vzdelávať a nastavovať rodičov. „Prechod na nový spôsob učenia, hodnotenia a práce so žiakom si vyžaduje zrozumiteľnú komunikáciu, vysvetľovanie zámerov reformy a budovanie dôvery. Bez toho môže vzniknúť neistota alebo nepochopenie, hoci samotné zmeny smerujú k vyššej kvalite vzdelávania," povedala pre TASR Dudinská.

Ako pozitívum novej kurikulárnej reformy vníma riaditeľka z Košíc najmä posun od memorovania k rozvoju kompetencií. Dôraz sa presúva na kritické myslenie, spoluprácu, schopnosť učiť sa a prevziať zodpovednosť za vlastné vzdelávanie. „V praxi to znamená viac zážitkového a bádateľsky orientovaného učenia, diskusie, prácu v skupinách či prepájanie predmetov. Dôležitou súčasťou je aj budovanie bezpečného a podnetného prostredia a využívanie slovného hodnotenia," spresnila Martiňáková. Zároveň si myslí, že viac ako o zmene obsahu je to o zmene metód a foriem. „Zameriavame sa na rozvoj schopností, zručností, funkčných gramotností žiakov. Za nevyhnutné považujeme budovanie charakteru, využívame karty cností, pravidelne máme so žiakmi ranné komunity,“ dodala riaditeľka.

Medzi pozitíva nového ŠVP vníma riaditeľka z podtatranského mesta Svit posun v pohľade na učenie. Väčší dôraz sa podľa jej slov kladie na zmysluplnosť, prepojenie učiva, aktívne zapájanie žiakov. „Pozitívne hodnotíme aj väčšiu flexibilitu v plánovaní výučby a možnosť lepšie reagovať na potreby konkrétnych tried a žiakov. Reforma zároveň prirodzene otvára priestor na spoluprácu učiteľov, reflexiu vlastnej praxe a profesionálny rast,“ opísala Dudinská.

Za najväčšiu výzvu považuje Dudinská náročnosť zmeny pre učiteľov. „Z nášho pohľadu je kľúčové, aby zavádzanie nového ŠVP nebolo vnímané ako začiatok v jednom konkrétnom termíne, ale ako dlhodobý proces učenia sa celej školy. Skoršie zapojenie nám umožnilo identifikovať silné stránky aj slabé miesta a vstupovať do povinnej fázy reformy pripravenejšie," dodala Dudinská. Podľa Martiňákovej si proces vyžaduje intenzívnu prípravu učiteľov, priebežné vzdelávanie, spoluprácu v tíme aj podporu zo strany odborných inštitúcií.

Od septembra sa nový spôsob výučby začne postupne zavádzať na všetkých základných školách. Zavádzanie reformy je postupné, vždy od prvých ročníkov. Školy, ktoré sa zapoja v septembri 2026, budú po novom učiť najprv prvákov. Pritom nie je podmienkou, že už od začiatku budú mať svoje ŠVP a učebné osnovy kompletne pripravené. Majú celý budúci školský rok na prípravu. Reforma bola v prvých troch rokoch založená na dobrovoľnosti. V aktuálnom školskom roku sa zapojila takmer polovica základných škôl, konkrétne 944.