< sekcia Slovensko

Maďarský politológ: Slovensko-maďarské vzťahy sú veľmi dobré od r.2010

Predseda vlády SR Vladimír Mečiar uskutočnil v dňoch 19-21. marca 1995 oficiálnu návštevu Francúzskej republiky, počas ktorej sa zúčastnil na otvorení konferencie o Pakte stability v Európe a podpísal základnú slovensko-maďarskú zmluvu s maďarským premiérom Gyulom Hornom. Na snímke vedúci delegácií 46 zúčastnených krajín. Foto: TASR - Vladimír Benko

Zoltán Kiszelly to povedal v rozhovore pre TASR pri príležitosti 20. výročia podpísania Zmluvy o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi Slovenskom a Maďarskom v roku 1995.

Budapešť 14. marca (TASR) - Zmluva o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou, ktorá bola podpísaná v Paríži 19. marca 1995 premiérmi oboch krajín Vladimírom Mečiarom a Gyulom Hornom, je jednoznačným prínosom. Niet na nej čo meniť, slovensko-maďarské vzťahy sú veľmi dobré najmä od roku 2010. V rozhovore pre TASR to pri príležitosti 20. výročia podpísania tejto zmluvy povedal maďarský politológ Zoltán Kiszelly.




Ako vnímate túto základnú zmluvu medzi SR a Maďarskom z perspektívy uplynulých 20 rokov?

"Po zmene režimu prvá maďarská vláda uzatvorila tie 'ľahšie' základné medzištátne zmluvy, problematickejšie zostali na vtedajšej vláde premiéra Gyulu Horna. Zmluvy boli dôležité pre všetky krajiny, ktoré sa usilovali o vstup do Európskej únie, pretože išlo o akúsi vstupenku do členstva. Podmienkou totiž boli dobré susedské vzťahy a ich naplnenie obsahom. Maďarsku sa to podarilo vo vzťahu so všetkými krajinami, vrátane Slovenska. Od roku 2010 sú slovensko-maďarské vzťahy skutočne dobré, najmä v porovnaní s obdobím pred uvedeným rokom.

Slovensko a Maďarsko majú množstvo spoločných záujmov, medzi nimi azda najdôležitejšou oblasťou je energetická bezpečnosť, ku ktorej prispievajú výstavbou interkonektorov - prepojeniami plynovodov a elektrického vedenia, a to aj smerom na Rakúsko či Rumunsko.

Aktuálnym spoločným problémom je ďalej bezpečnosť Ukrajiny, pretože obe krajiny s ňou susedia. Eskalácie konfliktu sa obáva Slovensko i Maďarsko, pričom mierové riešenie si želajú obaja.

Treťou oblasťou je vzťah k Rusku. Vďaka opäť vysokej cene ropy je Rusko znova solventné, preto by všetky krajiny chceli exportovať svoj tovar do Ruska. Hospodárske sankcie voči Rusku sa tak negatívne dotýkajú Maďarska, Slovenska, ale aj Nemecka, Talianska či Francúzska. Aj v tejto otázke sú medzi záujmami slovenskej a maďarskej vlády zrejmé prieniky."



Základná zmluva umožňuje aj prehodnotenie. Domnievate sa, že je potrebné niečo v nej korigovať? Ak áno, ktorá oblasť by to mala byť?

"Otázka prehodnotenia základnej slovensko-maďarskej zmluvy nie je potrebná. Maďarsko i Slovensko sú už členmi Severoatlantickej aliancie aj Európskej únie; z tohto hľadiska sa úplne zmenilo medzinárodné prostredie. Pritom o niektorých otázkach sa už rozhoduje v Bruseli.

Dvojstranné slovensko-maďarské vzťahy sú veľmi dobré, tie je možné už iba vylepšovať napríklad vo forme programu výmeny študentov, aby mladí Slováci a Maďari viac cestovali, spoznávali susednú krajinu, susedný národ. Vylepšiť možno oblasť kultúrnej diplomacie v tom, aby viac ľudí spoznalo jazyk tej druhej krajiny, aby tak mohli lepšie spoznávať kultúru.

Podľa mňa je priestor na zlepšenie už iba v týchto oblastiach. Do bezpečnostných štruktúr sme sa už úplne integrovali, problémy riešia spoločné rokovania vlád, medzivládne zmiešané komisie, máme k dispozícii vybudovaný systém inštitúcií, ktoré sú určené na to, aby sa prípadné problémy dali dvojstranne medzi sebou riešiť. Navyše v súčasnosti sú veľmi dobré aj osobné vzťahy medzi slovenským premiérom Robertom Ficom a predsedom maďarskej vlády Viktorom Orbánom, čo prispieva k tomu, aby sporné záležitosti bolo možné riešiť priamo, rýchlejšie a bez zbytočných komplikácií."



Problematickou záležitosťou vzájomných slovensko-maďarských vzťahov sa javí otázka autonómie Maďarov, ktorá sa objavuje v rôznych intervaloch a v rôznej intenzite. Premiér Viktor Orbán minulý týždeň vyhlásil, že autonómia je kľúčovou otázkou maďarskej zahraničnej politiky, avšak prioritou vo vzťahu k susedným krajinám je spolupráca. Ako možno vnímať tieto snahy v súčasnosti?

"Je zrejmé, že už aj v Budapešti hovoria namiesto autonómie skôr o samospráve, prípadne o regionalizácii, ktorá je v západnej Európe prijateľnejším pojmom, nevzbudzuje také obavy ako autonómia.

Tu nejde o nič iné, len aby susedné krajiny dodržiavali medzinárodné zmluvy, ktoré podpísali, prípadne aby dodržiavali svoje vlastné právne normy. Ide o to, aby tam, kde pomer menšín dosahuje 20, prípadne desať percent, aby v takých prípadoch zaručili slobodné používanie jazyka. V tejto oblasti je situácia problematickejšia v prípade Rumunska. Spory v používaní jazyka menšín boli síce aj na Slovensku, napríklad v prípade železníc, na juhu sú však už pozitívne príklady v autobusovej doprave, kde sú zastávky vyznačené aj v maďarskom jazyku.

Z tohto hľadiska maďarská vláda očakáva dodržiavanie zaručených práv menšín. Ide o historické dedičstvo v tom, že v okolitých krajinách žijú väčšie spoločenstvá Maďarov. Počet Rumunov a Slovákov žijúcich v Maďarsku nie je taký veľký ako počet Maďarov žijúcich v Rumunsku či na Slovensku; z toho vyplývajú tie rozdiely.

Budapešť zrejme nechce zájsť ďalej nad rámec medzinárodného práva. Stratégia, ktorú vidíme aj v Rumunsku, je podstatne účinnejšia: dodržiavania svojich práv sa dožadujú priamo tam žijúci Maďari. To je lepšia cesta k úspechu než presadzovanie ich práv z Budapešti."