< sekcia Slovensko

UNIKÁTNE FOTOGRAFIE: Takto prebiehala repná kampaň v Československu

Desiatky vagónov cukrovej repy neustále prúdia do cukrovaru v Sládkovičove. Tie majú na starosti pracovníci skupiny Štefana Halašiho (na fotografii tretí zprava). Foto: TASR - Koloman Cích

Na prelome septembra a októbra sa rozbieha prevádzka cukrovarov, aby spracovali úrodu cukrovej repy. Pri tejto príležitosti prinášame vďaka portálu Vtedy.sk fotografie z čias repnej kampane v ČSSR.

Bratislava 10. septembra (Teraz.sk) - V bývalom Československu v čase budovania socializmu fungovali desiatky cukrovarov. Ich prevádzka sa naplno rozbiehala na prelome septembra a októbra. Repu doviezli do cukrovaru v železničných vagónoch a priamo pri vykladaní už prichádzalo k jej úprave, kedy ju zbavili hrubých nečistôt. Zásoby sa zhromažďovali na skládkach ešte pred spustením prevádzky cukrovaru.

Boj o biele sladké zlato sa začal

„Najskôr sa repa rezala, alebo mlela, a tej časti technológie sa hovorilo „surovar“. Tu sa vyrobil surový cukor, ktorý sa potom rafinoval. Následne sa potom vyrábali cukor práškový, kryštálový či kockový , ako to už my konzumenti poznáme,“ vysvetľuje profesor Anton Žikla z Poľnohospodárskej univerzity v Nitre.

Výroba surového cukru a rafinéria trvala niekoľko mesiacov do vyčerpania zásob. Následne sa výroba v cukrovare zastavila, znížil sa počet pracovníkov a prebiehali údržby technológií.

Množstvo menších i väčších cukrovarov bolo vybudovaných najme v Čechách, hovorí sa o niekoľkých desiatkach prevádzok. Cukor sa varil napríklad v Kostelci nad Labem, Mělníku, Kutnej Hore. Na Slovensku ich vraj bolo asi len niečo vyše desiatky, najznámejšie v Trnave, v Nitre, Sládkovičove, Trenčianskej Teplej, Pohronskom Ruskove a Trebišove.

„Keď sa skončila repná kampaň, v jednom z českých cukrovarov sa dokonca spracovávala aj cukrová trstina. Tú dovážali z Kuby po mori do Hamburgu a po Labe sa dostala až k nám,“ dodáva profesor Žikla.


Náznakom repnej kampane boli odhady úrody tejto poľnohospodárskej komodity, pretože čo sa týka repy, Československo sa považovalo za významného producenta, ktorý vyrobil dostatok cukru pre seba i na vývoz.

Sladká žatva v Československu

„Cukrovary po výrobnej prestávke mali už koncom leta pripravené technológie na spracovanie repy, pestovatelia nachystané stroje a techniku a mohla sa začať „sladká žatva, ako sa tomu zvyklo hovoriť,“ vysvetľuje profesor Anton Žikla.

V 50. a 60. rokoch ešte nebola automobilová doprava na takej úrovni ako dnes a nákladné autá a traktory sa na prevoz repy využívali len na krátke vzdialenosti, a to okolo 10 – 15 kilometrov . Každý cukrovar mal svoje skládky. Boli to kopy vyoranej repy zbavenej vňate, ktoré umiestňovali hlavne v blízkosti železničných tratí.

„Starší ľudia, hlavne tí, čo cestovali vlakom, si určite pamätajú na umelo vytvorené pohoria cukrovej repy popri železničnej trati. Tu sa vytvárali zásoby a odtiaľto sa vozili priamo do cukrovarov,“ pripomína univerzitný profesor.

Vytváralo sa toľko skládok a zásob, že aj v prípade nepriaznivého počasia, kedy sa museli zastaviť práce na poliach, bolo vždy dostatok repy, aby mohla prevádzka cukrovarov bežať.


Vďaka portálu Vtedy.sk prinášame archívne fotografie z čias repnej kampane v Československu.

Ešte pred spustením výroby bol cukrovar v Sládkovičove dostatočne zásobený cukrovou repou.
Foto: TASR - Koloman Cích


Repnú kampaň na jeseň 1953 začali pracujúci v sládkovičovskom cukrovare pod heslom " Za viac, za lacnejší cukor pracujúcim".
Foto: TASR - Koloman Cích


Takto vyzerala technológia vo výrobných halách v slovenských cukrovaroch začiatkom 50. rokov minulého storočia.
Foto: TASR - Koloman Cích


Každé štyri a pol minúty sa napĺňajú jednotlivé difúzery rozkrájanou cukrovou repou. Pri príležitosti 36. výročia veľkej októbrovej socialistickej revolúcie sa rozhodli prijať socialistický záväzok znížiť množstvo cukru vo vysladených rezkoch. Difúzer plnia pracovníci Rudolf Gajdoš a Ján Pendepoldiš.
Foto: TASR - Koloman Cích


Saturantka Alžbeta Budajová pri určovaní kvality saturovanej šťavy.
Foto: TASR - Koloman Cích


Študent chemického inžinierstva Peter Zajac pri stanovovaní sacharizácie ťažkej šťavy v prevádzke v cukrovare v Sládkovičove.
Foto: TASR - Koloman Cích


Pracovníčka sládkovičovského cukrovaru Zuzana Ondrejková pri odpeňovaní šťavy.
Foto: TASR - Koloman Cích


V cukrovare v Sládkovičove pracujú zväčša ženy. Fotograf zachytil pri rezaní kockového cukru Júliu Padušovú, Alžbetu Vargovú a Otíliu Hakserovú.
Foto: TASR - Koloman Cích


V takomto balení sa rozvážal kockový cukor z cukrovaru v Sládkovičove po obchodných prevádzkach po celom Československu.
Foto: TASR - Koloman Cích


Dopestovanie repy si vyžadovalo aj množstvo manuálnej práce a to nielen v čase rozbehu repnej kampane. Už na poliach bolo potrebné robiť práce, na ktoré v povojnových časoch nebola mechanizácia.



Mnohí si spomínajú, ako spolu celé rodiny okopávali repu na poliach. Niektoré riadky boli také dlhé, že nevideli na ich koniec. Samotný zber repy bol skôr mechanickou záležitosťou, pretože ho dokázali robiť strojmi.

Repná kampaň dávala možnosť zarobiť si viac peňazí

„Pre každého člena družstva vymerali na lánoch niekoľko riadkov, ktoré mal obrobiť. Išlo o takzvané jednotenie repy, teda pretriedenie rastlín na požadovanú vzdialenosť od seba, pretože presný výsev sa vyvíjal s mechanizáciou.,“ vysvetľuje profesor Žikla.

Silné ľudské ruky boli potrebné nielen na družstvách a štátnych majetkoch, ale aj v cukrovaroch po celom Československu. Roľnícke družstvá prijímali vodičov na nákladné autá a požičiavali si techniku.

„Otec pracoval ako vodič osobného auta na riaditeľstve Agrokomplexu. Vždy koncom septembra si vzal dovolenku, presadol do nákladného auta a vozil tri týždne repu. Pamätám si, že vtedy sa neholil a po zbere repy mal celkom slušnú bradu,“ spomína si Jaroslav z Nitry.

Cukrovary väčšinou pracovali s brigádnikmi, ktorých zamestnávali počas spracovania repy. Do repnej kampane sa zapojila aj stará mama pána Jaroslava, ktorá pracovala predtým na družstve. Keď bola na penzii, využila príležitosť a na niekoľko týždňov išla robiť do cukrovaru v Čechách.

Práca v repnej kampani bola pre mnohých dobrou príležitosťou, ako si v období socializmu zarobiť pomerne slušné peniaze.

„Asi to bolo finančne výhodné. Aj otca som sa pýtal, prečo si neoddýchne cez dovolenku, ale stále tvrdil, že cez kampaň si zarobí aj trojnásobok svojho mesačného platu,“ vysvetľuje Jaroslav.