Komunálne voľby 2026
Všetky správy
Plnenie stratégie bude rezort priebežne monitorovať a vyhodnocovať s cieľom zabezpečiť efektívnu implementáciu a včasné prijímanie nápravných opatrení.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 14. októbra (TASR) - Vláda v stredu schválila Národnú stratégiu európskeho integrovaného riadenia hraníc SR na roky 2027 až 2032. Reaguje na aktuálny vývoj bezpečnostného, migračného a geopolitického prostredia. Vytvára predpoklady na ďalšie posilňovanie kontroly vonkajších hraníc, riadenia migrácie, návratovej politiky, medziagentúrnej a medzinárodnej spolupráce, ako aj využívania moderných technológií.
„Cieľom národnej stratégie je vytvoriť jednotný strategický rámec európskeho integrovaného riadenia hraníc SR na obdobie rokov 2027 až 2032, podporiť koordinovaný rozvoj operačných, personálnych, technických, technologických a analytických kapacít, posilniť medziagentúrnu spoluprácu a zabezpečiť plnenie záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z práva Európskej únie a členstva v schengenskom priestore,“ priblížilo Ministerstvo vnútra (MV) SR.
Národná stratégia vymedzuje strategické smerovanie, víziu, ciele, priority jednotlivých komponentov európskeho integrovaného riadenia hraníc a model riadenia európskeho integrovaného riadenia hraníc na Slovensku. Zameriava sa najmä na oblasť kontroly vonkajších hraníc, analýzy rizík, výmeny informácií, medziagentúrnej spolupráce, spolupráce s členskými štátmi, agentúrou Frontex a tretími krajinami, návratovej politiky, využívania moderných technológií, mechanizmov kontroly kvality, ochrany základných práv, vzdelávania, odbornej prípravy, rozvoja kapacít, výskumu a inovácií.
MV doplnilo, že medzi hlavné priority novej stratégie patrí modernizácia technického vybavenia, infraštruktúry a monitorovacích systémov na hranici s Ukrajinou a na medzinárodných letiskách. Dokument osobitne poukazuje na potrebu dobudovania infraštruktúry a zvýšenia kapacity vybavovania cestujúcich na hraničných priechodoch.
Stratégia tiež počíta s posilnením návratovej politiky vrátane vytvorenia špecializovaného pracoviska v rámci Úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru. Cieľom je zlepšiť koordináciu návratových procesov, zjednotiť postupy a prehĺbiť spoluprácu s krajinami pôvodu, najmä pri zisťovaní totožnosti osôb a zabezpečovaní cestovných dokladov.
Súčasťou návratovej politiky zostávajú dobrovoľné návraty podporované poradenstvom a reintegračnou pomocou. „Nútené návraty sa budú vykonávať v súlade s právnymi predpismi a medzinárodnými záväzkami Slovenska, pri rešpektovaní základných práv a zásady zákazu vyhostenia alebo vrátenia do krajiny, kde by osobe hrozilo prenasledovanie či mučenie,“ vysvetlil rezort. Dôraz sa kladie aj na dôstojné podmienky v zariadeniach pre zaistených cudzincov a na nezávislé monitorovanie nútených návratov.
Dokument zároveň podporuje posilňovanie kapacít na odhaľovanie a vyšetrovanie prevádzačstva a obchodovania s ľuďmi, využívanie moderných analytických nástrojov, a rozvoj spolupráce so susednými štátmi a európskymi partnermi, najmä Frontexom a Europolom.
„Podmienkou účinného riadenia hraníc je stabilizácia a postupné dopĺňanie personálu služby hraničnej a cudzineckej polície,“ uviedlo ministerstvo. Stratégia podporuje odborné a jazykové vzdelávanie, špecializovanú prípravu policajtov a efektívnejšie využívanie civilných odborníkov na analytických, technických a administratívnych pozíciách. Osobitná pozornosť sa venuje ochrane zraniteľných osôb, osobných údajov a nezávislým monitorovacím mechanizmom.
Plnenie stratégie bude rezort priebežne monitorovať a vyhodnocovať s cieľom zabezpečiť efektívnu implementáciu a včasné prijímanie nápravných opatrení. „Úspešná realizácia stratégie si vyžaduje aktívnu spoluprácu všetkých zapojených subjektov na národnej, európskej a medzinárodnej úrovni. Stratégia vytvára predpoklady na plnenie záväzkov SR vyplývajúcich z členstva v schengenskom priestore a prispeje k posilneniu bezpečnosti SR a EÚ, ochrane integrity schengenského priestoru a ďalšiemu rozvoju systému európskeho integrovaného riadenia hraníc,“ tvrdí MV.
Strategické obdobie je stanovené na šesť rokov s cieľom zabezpečiť dostatočný časový rámec na realizáciu dlhodobých systémových opatrení, rozvoj personálnych, technických a technologických kapacít a zabezpečiť kontinuitu implementácie európskych politík a viacročného plánovania v oblasti európskeho integrovaného riadenia hraníc.
Pri financovaní sa počíta s maximálnym využitím dostupných zdrojov EÚ. Štátny rozpočet má zabezpečiť najmä potrebné spolufinancovanie, prevádzkové výdavky a opatrenia, ktoré nemožno financovať z európskych zdrojov, uviedlo ministerstvo.
„Cieľom národnej stratégie je vytvoriť jednotný strategický rámec európskeho integrovaného riadenia hraníc SR na obdobie rokov 2027 až 2032, podporiť koordinovaný rozvoj operačných, personálnych, technických, technologických a analytických kapacít, posilniť medziagentúrnu spoluprácu a zabezpečiť plnenie záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z práva Európskej únie a členstva v schengenskom priestore,“ priblížilo Ministerstvo vnútra (MV) SR.
Národná stratégia vymedzuje strategické smerovanie, víziu, ciele, priority jednotlivých komponentov európskeho integrovaného riadenia hraníc a model riadenia európskeho integrovaného riadenia hraníc na Slovensku. Zameriava sa najmä na oblasť kontroly vonkajších hraníc, analýzy rizík, výmeny informácií, medziagentúrnej spolupráce, spolupráce s členskými štátmi, agentúrou Frontex a tretími krajinami, návratovej politiky, využívania moderných technológií, mechanizmov kontroly kvality, ochrany základných práv, vzdelávania, odbornej prípravy, rozvoja kapacít, výskumu a inovácií.
MV doplnilo, že medzi hlavné priority novej stratégie patrí modernizácia technického vybavenia, infraštruktúry a monitorovacích systémov na hranici s Ukrajinou a na medzinárodných letiskách. Dokument osobitne poukazuje na potrebu dobudovania infraštruktúry a zvýšenia kapacity vybavovania cestujúcich na hraničných priechodoch.
Stratégia tiež počíta s posilnením návratovej politiky vrátane vytvorenia špecializovaného pracoviska v rámci Úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru. Cieľom je zlepšiť koordináciu návratových procesov, zjednotiť postupy a prehĺbiť spoluprácu s krajinami pôvodu, najmä pri zisťovaní totožnosti osôb a zabezpečovaní cestovných dokladov.
Súčasťou návratovej politiky zostávajú dobrovoľné návraty podporované poradenstvom a reintegračnou pomocou. „Nútené návraty sa budú vykonávať v súlade s právnymi predpismi a medzinárodnými záväzkami Slovenska, pri rešpektovaní základných práv a zásady zákazu vyhostenia alebo vrátenia do krajiny, kde by osobe hrozilo prenasledovanie či mučenie,“ vysvetlil rezort. Dôraz sa kladie aj na dôstojné podmienky v zariadeniach pre zaistených cudzincov a na nezávislé monitorovanie nútených návratov.
Dokument zároveň podporuje posilňovanie kapacít na odhaľovanie a vyšetrovanie prevádzačstva a obchodovania s ľuďmi, využívanie moderných analytických nástrojov, a rozvoj spolupráce so susednými štátmi a európskymi partnermi, najmä Frontexom a Europolom.
„Podmienkou účinného riadenia hraníc je stabilizácia a postupné dopĺňanie personálu služby hraničnej a cudzineckej polície,“ uviedlo ministerstvo. Stratégia podporuje odborné a jazykové vzdelávanie, špecializovanú prípravu policajtov a efektívnejšie využívanie civilných odborníkov na analytických, technických a administratívnych pozíciách. Osobitná pozornosť sa venuje ochrane zraniteľných osôb, osobných údajov a nezávislým monitorovacím mechanizmom.
Plnenie stratégie bude rezort priebežne monitorovať a vyhodnocovať s cieľom zabezpečiť efektívnu implementáciu a včasné prijímanie nápravných opatrení. „Úspešná realizácia stratégie si vyžaduje aktívnu spoluprácu všetkých zapojených subjektov na národnej, európskej a medzinárodnej úrovni. Stratégia vytvára predpoklady na plnenie záväzkov SR vyplývajúcich z členstva v schengenskom priestore a prispeje k posilneniu bezpečnosti SR a EÚ, ochrane integrity schengenského priestoru a ďalšiemu rozvoju systému európskeho integrovaného riadenia hraníc,“ tvrdí MV.
Strategické obdobie je stanovené na šesť rokov s cieľom zabezpečiť dostatočný časový rámec na realizáciu dlhodobých systémových opatrení, rozvoj personálnych, technických a technologických kapacít a zabezpečiť kontinuitu implementácie európskych politík a viacročného plánovania v oblasti európskeho integrovaného riadenia hraníc.
Pri financovaní sa počíta s maximálnym využitím dostupných zdrojov EÚ. Štátny rozpočet má zabezpečiť najmä potrebné spolufinancovanie, prevádzkové výdavky a opatrenia, ktoré nemožno financovať z európskych zdrojov, uviedlo ministerstvo.
