< sekcia Slovensko

Stredná dĺžka života Slovákov sa zvýšila, ale patrí k najnižším v EÚ

Ilustračná snímka Foto: TASR/Pavel Neubauer

Podľa analytika patrí miera obezity u dospelých na Slovensku medzi najnižšie v EÚ.

Bratislava 17. januára (TASR) - Stredná dĺžka života Slovákov medzi rokmi 2000 až 2017 stúpla o štyri roky, a to zo 73,3 na 77,3 roka. Vyplýva to zo správy Európskej komisie s názvom Stav zdravia v Európskej únii (EÚ) a na Slovensku, ktorej výsledky v piatok prezentovali analytici v kancelárii Zastúpenia EK v Slovenskej republike.

Analytik zdravotnej politiky Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) Guillaume Dedet vysvetlil, že nárast strednej dĺžky života je mierne vyšší ako nárast EÚ na úrovni 3,6 roka za rovnaké obdobie. "Napriek tomu v roku 2017 bola stredná dĺžka života o takmer štyri roky nižšia ako priemer EÚ a takmer o dva roky nižšia ako v Česku," spresnil.

Ako ďalej priblížil, približne polovicu všetkých úmrtí na Slovensku možno pripísať rizikovým faktorom správania. "Pre zdravie slovenských občanov predstavuje hrozbu dlhodobo vysoká spotreba tabaku a rastúce miery nadváhy a obezity u detí," komentoval s dôvetkom, že zatiaľ čo vo väčšine krajín EÚ podiely fajčiarov za posledné desaťročie výrazne klesali, na Slovensku zostala spotreba tabaku stabilná.

Podľa analytika patrí miera obezity u dospelých na Slovensku medzi najnižšie v EÚ. Uviedol však, že každý šiesty 15-ročný človek trpel v rokoch 2013 až 2014 nadváhou či obezitou. Miera obezity sa od rokov 2001 až 2002 takmer zdvojnásobila. V rokoch 2016 a 2018 boli zavedené niektoré politické opatrenia, napríklad kontrola uvádzania nezdravých potravín a nápojov pre deti na trh. Cieľom tohto opatrenia bolo zabrzdiť rast obezity u detí. Vplyv týchto opatrení však ešte nebol hodnotený.

Dedet tiež pripomenul, že výdavky na zdravotníctvo na Slovensku sú oveľa nižšie než vo väčšine krajín EÚ. Dosahujú 6,7 percenta HDP, zatiaľ čo v EÚ je to 9,8 percenta HDP. Ako doplnil, napriek relatívne nízkej úrovni výdavkov poskytuje slovenský systém zdravotnej starostlivosti komplexný balík výhod takmer celému obyvateľstvu, a to s nízkymi hotovostnými výdavkami.

Podľa analytikov tiež Slovensko vykazuje vysoké miery úmrtnosti pre príčiny, ktorým sa dalo predísť a ktoré sa dali liečiť. "Z toho vyplýva naliehavá potreba obmedziť počet predčasných úmrtí prostredníctvom politík verejného zdravotníctva a zdravotnej starostlivosti. Investovanie do prevencie by mohlo pomôcť zlepšiť zdravotný stav obyvateľstva a znížiť rozdiely v oblasti zdravia," komentoval s dôvetkom, že len jedno percento výdavkov na zdravotníctvo je pridelených na prevenciu, kým priemer EÚ je na úrovni troch percent.

Z analýzy tiež vyplýva, že lekári sú v rámci Slovenska rozdelení nerovnomerne a súčasná pracovná sila starne. Starnutie obyvateľstva bude podľa analytika vyvíjať značný tlak na výdavky na zdravotníctvo a dlhodobú starostlivosť na Slovensku a očakáva sa, že miera rastu výdavkov na zdravotníctvo bude v najbližších niekoľkých desaťročiach vyššia ako priemer EÚ. Aj keď prístup k zdravotnej starostlivosti je vo všeobecnosti pre väčšinu obyvateľstva dobrý, niektoré marginalizované skupiny čelia značným prekážkam v prístupe k starostlivosti.

Odborný referent Generálneho riaditeľstva pre zdravie a bezpečnosť potravín EK Federico Pratellesi dodal, že správu pripravili experti z OECD a Európskeho strediska pre monitorovanie politík a systémov v oblasti zdravia. Ide o súbor 30 zdravotných profilov krajín, ktoré zahŕňajú všetky členské štáty EÚ a Island s Nórskom. "Zdravotné profily krajín spracované v rámci iniciatívy Stav zdravia v EÚ sa pripravujú tak, aby slúžili ako jednotné kontaktné miesto pre poznatky a informácie o systéme zdravotnej starostlivosti v danej krajine na pozadí širšej perspektívy porovnania tohto stavu so stavom v celej EÚ," uzavrel.