Bratislava 9. apríla (TASR) - Lucia Mokrášová bola vo februári súčasťou historického okamihu, spolu s Viktóriou Čerňanskou nastúpili ako vôbec prvá slovenská ženská posádka v dvojboboch na štart zimných olympijských hier (ZOH) 2026 v Miláne a Cortine d'Ampezzo. V rozhovore sa vrátila k tejto udalosti, nedávno skončenej sezóne a tiež načrtla viac o svojich ďalších krokoch v kariére.

Pre 32-ročnú reprezentantku Slovenska to bola prvá účasť na ZOH 2026, miestenku na podujatí v Cortine d'Ampezzo si zabezpečili s Viktóriou Čerňanskou v polovici januára ziskom potrebného počtu bodov v olympijskej kvalifikácii. „Mne sa olympiáda veľmi páčila. Mala energiu, čo k tomu patrí. Ja som si to veľmi užila. Prvý týždeň sme sa tak oklepávali, pozerali čo a ako. Počas druhého týždňa sme sa už išli pozrieť aj na šport. V treťom týždni sme sa už sústredili na súťažné dni. Myslela som si, že bude väčšia nováčikovská nervozita, ale povedala som si, že to nemá byť iné. Nemôže si človek dať do hlavy, že olympiáda a chce predviesť niečo úplne nové. Keď má dobre nastavenú hlavu, tak preteky sú rovnaké ako tie predošlé,“ vrátila sa Mokrášová k uplynulým týždňom.

V Taliansku boli historicky prvou ženskou posádkou v dvojboboch, ktorá reprezentovala Slovensko na ZOH. „Prehodnocovala som to, pozerala som si nejaké veci a momenty z olympiády. Tým, že človek už s tým veľa neurobí, napríklad výsledkovo, že sme chceli ašpirovať na lepšie umiestnenie, tak je už lepšie nechať to tak a nechať si to pekné,“ zhodnotila brzdárka skúsenosť z podujatia. V súťaži sa napokon umiestnili po štyroch jazdách na 19. pozícii: „Veľa robí aj nastavenie, napríklad druhý deň treba ísť od nuly. Nesmieš mať v hlave, že už niečo máme za sebou. Je to veľmi dôležité a potvrdilo sa mi to, že k pretekom treba ísť s čistou hlavou.“

Spolu s Čerňanskou dosiahli v sezóne 2025/2026 na viaceré zaujímavé umiestnenia, na Severoamerickom pohári sa neraz umiestnili v najlepšej desiatke. V rámci Svetového pohára bola maximum 11. pozícia v nemeckom Altenbergu. „Mne sa sezóna celkom páčila. Veľa sme riešili boby, presúvali sme sa. Nemali sme svoje boby, čiže to veľa ovplyvní. Môžem povedať, že bojovnosťou som bola so sezónou spokojná. Mrzí ma, že finálny výsledok nebol o pár priečok vyšší, ale asi by to veľa nezmenilo. Som teda s tým vyrovnaná, ale nie sme šťastní z 19. miesta,“ uviedla slovenská bobistka.

Premiéra pod piatimi kruhmi bola pre Mokrášovú nielen vrcholom bobovej kariéry, ale aj zároveň s veľkou pravdepodobnosťou derniérou v tobogane. Uzatvorením štvorročného cyklu a sezóny otvorene priznala myšlienky o ďalšom smerovaní v jej kariére a živote. „Motivácia by aj bola, ale ja som v týchto veciach realista. Viem, koľko mám rokov. Keď by som mala byť k sebe úprimná, tak neviem, či by som dokázala dať do športu ešte viac. Teraz som tomu obetovala štyri roky života. Stále som sa niekde sťahovala, veľmi veľa som žila v aute. Nehovorím, že som pohodlná, ale mám iné vízie. Boli sme dohodnutí na štvorročnej spolupráci, do ktorej vložíme maximum. Cítim to tak, že sme dali do toho maximum. Šport má aj inú perspektívu s inými ľuďmi. Mladí sa stále nájdu. Budem to sledovať, pretože šport mi veľmi veľa dal. Robila som zimný a tiež letný šport. Už by som teda išla zotrvačnosťou, a to by som nikdy nechcela v športe. Aj keď som nemala výsledky, tak som sa radšej stiahla. Už pred olympiádou som bola zmierená s tým, že sa chcem v živote posunúť ďalej. Od 30-tky cítim, že ma to už ťahá ďalej. Povedala som si však, že keď niečo začnem, tak to veľmi rada dokončím. Chcem sa už pozerať iným smerom. So športom sa dá ďalej pracovať, ponúka dnes veľké spektrum,“ prezradila Mokrášová.

Spoluprácu so svojou kolegyňou v boboch si však pochvaľovala: „Myslím si, že to gradovalo. Prvé dva roky sme si na seba zvykali, keďže tam bol aj vekový rozdiel. Ja som z iného prostredia, ona bola v boboch od veku 15 rokov. Robila síce atletiku, ale ja som bola plnohodnotný atlét. Už sme potom vedeli, aký mám cieľ, takže sa to celkom dobre zišlo.“

Mokrášová presedlala na bobovú scénu v roku 2022, dovtedy bola známa v atletických kruhoch ako sedembojárka. Slovensko reprezentovala na viacerých vrcholných podujatiach. „Tým, že som robila sedemboj, tak som nebola zhýčkaný atlét. Vedela som, do čoho idem, ale nedá sa to porovnávať. Pri boboch sa rozcvičuje človek v rôznych podmienkach, stále si v aute, garáži, zime. Je tam veľa nekomfortných situácií, ale do života je to dobrá skúsenosť, pretože to človeka len zoceľuje,“ obzrela sa pre TASR reprezentantka Slovenska za významnou kariérovou zmenou.