< sekcia Šport

Olympijský víťaz zo Soulu 1988 Miloslav Mečíř oslávi 55 rokov

Na archívnej snímke Miloslav Mečíř. Foto: TASR/Michal Svítok

Zlatý medailista v dvojhre a bronzový vo štvorhre z olympijských hier 1988 v Soule získal na okruhu ATP desať titulov v singli a deväť v debli.

Bojnice/Bratislava 19. mája (TASR) - Legendárny tenista, olympijský víťaz, dvojnásobný grandslamový finalista a bývalý dlhoročný nehrajúci kapitán slovenského daviscupového tímu Miloslav Mečíř, bude mať v nedeľu 19. mája 55 rokov.

Zlatý medailista v dvojhre a bronzový vo štvorhre z olympijských hier 1988 v Soule získal na okruhu ATP desať titulov v singli a deväť v debli. Dvakrát si zahral grandslamové finále - v roku 1986 na US Open a v roku 1989 na Australian Open. V oboch prípadoch nestačil na Ivana Lendla.

Počas aktívnej kariéry, ktorú pre problémy s chrbticou predčasne ukončil ako 26-ročný, sa vo svetovom rebríčku dostal v roku 1988 na štvrté miesto. Pod jeho trénerským vedením figuroval Karol Kučera vo svetovom rebríčku na šiestej priečke. Slovenský daviscupový tím v pozícii nehrajúceho kapitána doviedol v roku 2005 až do finále.

Pre štýl hry a pohyb, ktorým sa prezentoval na kurtoch si vyslúžil prezývku "Veľká mačka". Celú kariéru hrával s drevenými raketami a medzi jeho najsilnejšie údery patril obojručný bekhend. Po tom, ako na turnaji v Hamburgu v roku 1985 vyradil troch Švédov za sebou - vo štvrťfinále Joakima Nyströma, v semifinále Matsa Wilandera a vo finále Henrika Sundströma, mu prischla aj prezývka "Zabijak Švédov."

Súčasnému športovému riaditeľovi Národného tenisového centra (NTC) Miloslavovi Mečířovi prepožičal v roku 2004 prezident SR Ivan Gašparovič štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra II. triedy. O dva roky neskôr mu Ivan Gašparovič prepožičal štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy.

Miloslav Mečíř sa narodil 19. mája 1964 v Bojniciach. Na tenisové dvorce ho priviedol otec so starším bratom. "Chodil som s rodinou na kurty a zapáčilo sa mi tam. Zo začiatku som vraj hrával s drevenou krájacou doštičkou, staval som si z antuky také bábovky a naháňal som loptičku," zaspomínal si Miloslav Mečíř v roku 2014 v rozhovore pre TASR.

Do roku 1978 trénoval v klube Baník Prievidza pod vedením otca. Po prestupe do vtedajšieho bratislavského Slovana CHZJD sa mu trénersky venoval Karol Šafárik. V šestnástich rokoch už triumfoval na dorasteneckých majstrovstvách ČSSR v Pardubiciach. Krátko na to vyhral aj juniorský šampionát do 21 rokov v Šumperku. Ako 17-ročný získal na juniorskom okruhu tri medzinárodné tituly a v juniorskom svetovom rebríčku bol na siedmej pozícii.

Seniorským majstrom Československa sa prvýkrát stal v roku 1983. V tom istom roku vyhral ako prvý československý tenista titul amatérskeho majstra Európy a debutoval v československom daviscupovom družstve proti vtedajšiemu Sovietskemu zväzu. O rok neskôr obhájil titul majstra ČSSR, keď vo finále porazil Tomáša Šmída.

Hoci Miloslav Mečíř tenisovo vyrastal na antuke, najväčšie úspechy dosiahol na tvrdých povrchoch. Jeho prvý titul na okruhu ATP sa zrodil v marci 1985 na halovom turnaji v Rotterdame. Z tohto roku je pamätné aj spomínané Mečířovo víťazstvo na turnaji v Hamburgu, na ktorom porazil troch Švédov v rade - Nyströma, Wilandera a Sundströma.

"Proti Švédom sa mi vždy hralo dobre. Už medzi juniormi som odohral s Wilanderom vyrovnané zápasy a prehral som väčšinou až v troch setoch. Ich štýl mi vyhovoval, nevedeli ma nejako ohroziť. Vďaka trpezlivej hre som slávil úspech. Mali zo mňa rešpekt," povedal Mečíř.

V roku 1987 získal Mečíř šesť singlových titulov a vybojoval si účasť aj na prestížnom Turnaji majstrov, na ktorom síce neuspel v dvojhre, ale spolu s Čechom Tomášom Šmídom triumfoval vo štvorhre.

Jedným z vrcholov sezóny v roku 1988 bola aj olympiáda v Soule, kde tenis zažil obnovenú olympijskú premiéru. Predtým sa totiž v tenise bojovalo o olympijské medaily v Paríži v roku 1924. Pred olympiádou mal Mečíř výbornú formu. Vo Wimbledone prešiel vo štvrťfinále cez Matsa Wilandera, ale v semifinále nestačil na ďalšieho Švéda Stefana Edberga.

A práve legendárnemu Švédovi Edbergovi oplatil Mečíř v Soule wimbledonské semifinále. Vyhral po setoch 3:6, 6:0, 1:6, 6:4, 6:2 a postúpil do olympijského finále. V ňom sa stretol s Američanom Timom Mayottom, ktorého zdolal v štvorsetovom zápase 3:6, 6:2, 6:4, 6:2 a získal zlatú medailu. Zo Soulu si Mečíř spolu Milanom Šrejberom odniesol aj bronz zo štvorhry.

Po splnení olympijského sna sa o rok neskôr v roku 1989 opäť prebojoval do granslamového finále. V Melbourne na Australian Open si zmeral sily s Ivanom Lendlom, s ktorým však podobne ako vo finále na US Open z roku 1986 prehral.

Problémy s chrbticou viedli k tomu, že ako 26-ročný musel skončiť s vrcholovým športom. Prvé mesiace bez tenisu boli pre neho ťažké: "Skúšal som všetko možné, aby som ešte mohol hrať. Išiel som do Francúzska na operáciu, no tá nedopadla dobre. Slabo som si cítil nohu, sila mi úplne odišla a reflexy boli mizerné. Bál som sa, či ešte vôbec budem môcť športovať. Absolvoval som polročnú regeneráciu a postupne sa to trochu zlepšovalo, ale už to nikdy nebolo ono," uviedol Mečiř pre TASR.

Na tenis však nezanevrel a rok po vzniku samostatnej Slovenskej republiky sa stal nehrajúcim kapitánom slovenskej daviscupovej reprezentácie. V tejto funkcii pôsobil až do roku 2017, keď ho vystriedal jeho daviscupový zverenec Dominik Hrbatý. V roku 2005 postúpil Miloslav Mečíř so svojimi zverencami až do finále bojov o "šalátovú misu", v ktorom však Slováci podľahli Chorvátsku.

Tenisu sa profesionálne venuje aj jeho syn Miloslav Mečíř mladší.