< sekcia Šport

VÍŤAZA URČILA MINCA: Od zavedenia pokutových kopov je to už 50 rokov

Ilustračné foto. Foto: TASR/AP

Aby sme boli voči histórii spravodliví musíme povedať, že história samotného pokutového kopu sa začala písať na britských ostrovoch.

Bratislava 30. mája (Teraz.sk) - Dnes to znie ako utópia, ale kedysi sa futbalový zápas, keď sa skončil remízou, rozhodoval hodením mince. V súčasnosti niečo nepredstaviteľné, nepochopiteľné, nemysliteľné. Táto praktika sa nepozdávala amatérskemu futbalovému rozhodcovi Karlovi Waldovi z bavorského mestečka Penzberg, a tak prišiel s dovtedy nevídanou novinkou. Navrhol, aby sa zápas, ktorý sa skončí aj po predĺžení remízou rozhodoval strieľaním pokutových kopov. Od prijatia tejto revolučnej futbalovej zmeny uplynie práve dnes polstoročie.

Aby sme však boli voči histórii spravodliví musíme povedať, že história samotného pokutového kopu sa začala písať na britských ostrovoch. S touto myšlienkou prišiel írsky biznismen a futbalový brankár William McCrum. Jeho návrh nebrali spočiatku mnohí vážne, dokonca sa mu vysmievali. Odmietali ho tiež tvrdením, že na trávniku sa nešetrné a tvrdé zákroky nevyskytujú, pretože futbal hrajú predsa gentlemani - aj preto nazývali penaltu „trestom smrti“.

Nakoniec sa ale pokutový kop dostal do pravidiel a prvú penaltu v súťažnom zápase premenil 14. septembra 1891 John Heath hrajúci za Wolverhampton do siete Accringtonu.

Ilustračné foto.
Foto: TASR/AP


Prenesme sa však z konca 19. storočia do druhej polovice 20. storočia, ktorá priniesla ďalší futbalový míľnik. Dovtedy sa jedenástka kopala iba za faul alebo za hru rukou v pokutovom území. Futbalový rozhodca Karl Wald sa nevedel zmieriť s tým, že zápasy, v ktorých neprinieslo rozuzlenie ani predĺženie sa rozhodovali hodením mince. „To je športový podvod a číry nezmysel,“ vravel. Preto prišiel s dovtedy neobyčajným návrhom a dnes už vieme, že s futbalovou revolučnou novinkou. Vymyslel, že v prípade nerozhodnutého zápasu sa bude strieľať päť pokutových kopov. „Ľudia chcú vidieť loptu v sieti,“ tvrdil amatérsky futbalový rozhodca z mestečka Penzberg. Mimochodom 1. FC Penzberg hral kedysi v rovnakej lige ako slávny FC Bayern.

Hoci diváci privítali novinku s nadšením, ale tak, ako to už býva nerodila sa ľahko a jej autor narážal na odpor najmä futbalových funkcionárov, ktorí ju označovali za nezmysel a hlúposť. Jedným z najväčších protivníkov tejto „nemodernej myšlienky“ bol Hans Huber, vtedajší prezident Bavorského futbalového zväzu a zároveň viceprezident Nemeckého futbalového zväzu (DFB).

„Pán prezident, dnes predpoludním som vás počúval veľmi disciplinovane niekoľko hodín. Prosím vás, počúvajte teraz päť minút vy mňa,“ požiadal o slovo Karl Wald na mníchovskom zasadaní zväzu 30. mája 1970. Po jeho slovách zaznel búrlivý aplauz a vlastne bolo rozhodnuté. Po prestávke pristúpil k mikrofónu opäť Hans Huber: „Pán Wald, výbor práve rozhodol, že od novej sezóny sa v septembri zavedú strely zo značky pokutového kopu. Súhlasíte?“ Na to sa vyučený holič a rozhodca Karl Wald iba pousmial, povedal „Danke schön!“ a - nezmazateľne sa zapísal do futbalovej histórie.

Ilustračné foto.
Foto: TASR/Lukáš Grinaj


Novinku čoskoro prebral Nemecký futbalový zväz, nasledovala Európska futbalová federácia (UEFA) až si nové pravidlo v roku 1976 osvojila Medzinárodná futbalová federácia (FIFA). „Vždy som mal pocit, že mám pravdu,“ dodal neskôr Karl Wald.

Je iróniou osudu, že práve nemecká reprezentácia doplatila na nové pravidlo ako prvá. Na našu obrovskú radosť práve vo finále majstrovstiev Európy v Belehrade v roku 1976, kde sa toto pravidlo uplatnilo po prvý raz. Mnohí si iste dodnes pamätajú „dloubák“ Antonína Panenku, ktorý v jedenástkovom rozstrele rozhodol o tom, že majstrami Európy sa stali československí futbalisti.

Die Nationalelf (Národná jedenástka) bola v tom období veľmi hrdým mužstvom – dvojnásobným majstrom sveta a majstrom Európy, čo dávali jej hráči veľkým sebavedomím patrične najavo. O to trpkejšia bola príchuť ich prehry. Vynikajúci brankár Sepp Maier prezývaný "Die Katze von Anzing" ("mačka z Anzingu") vraj doteraz vyslovuje meno Antonína Panenku s veľkou horkosťou.