Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Slovensko je vnímané ako zásobáreň pitnej vody, aj preto Wiezik privítal, že revidovaná smernica je prísnejšia na limity znečisťujúcich látok ako doterajšie právne normy.
Autor TASR
Brusel 15. decembra (TASR) - Obaja ekologicky zameraní slovenskí europoslanci Michal Wiezik (Spolu-OD) a Martin Hojsík (Progresívne Slovensko) privítali krok Európskeho parlamentu (EP), ktorý v utorok prijal zmenu smernice o pitnej vode.
Wiezik však upozornil, že vyjednávači EP nedokázali presadiť všetky svoje zámery. Ich cieľom bolo zaistiť pitnú vodu aj v regiónoch kde nie je dostupná, vypýtať si ju bez platenia v reštauráciách či ponúkať vodu z kohútika aj na verejných miestach, kde by si ju ľudia mohli načerpať a znižovať tak používanie jednorazových plastových obalov.
"Parlamentný návrh bol ambiciózny, hovoril, že členské krajiny toto musia prijať, kým z trialógu vyšla verzia, ktorá hovorí, že krajiny toto môžu robiť a je to na báze dobrovoľnosti," vysvetlil Wiezik. Zároveň však dodal, že revidovaná smernica je dobrá, lebo povedie k znižovaniu množstva plastových odpadov, zabezpečí vysoké štandardy pitnej vody a umožní Európanom správať sa udržateľne. To, čo najviac pohne odpadovou politikou, je podľa neho čo najväčšia možná recyklácia plastov a najlepšie ich nepoužívanie.
Slovensko je vnímané ako zásobáreň pitnej vody, aj preto Wiezik privítal, že revidovaná smernica je prísnejšia na limity znečisťujúcich látok ako doterajšie právne normy. V tejto súvislosti za "ohrozujúci faktor" pre stav podzemných vôd považuje poľnohospodárstvo. "Keď vidíme, aký má dopad reforma spoločnej poľnohospodárskej politiky, tak som trochu skeptik. Že poľnohospodárstvo dopad na životné prostredie riešiť nebude a môžeme mať s tým v budúcnosti veľké problémy," povedal Wiezik.
Podľa Marina Hojsík a nestačí iba sledovať látky znečisťujúce pitnú vodu, ale ich aj postupne obmedzovať, čo sa najnovšie týka aj mikroplastov.
"Dohodli sme sa na tom, že potrebujeme lepšie sledovať, do akej miery máme znečistenú vodu a usilovať sa o to, aby sme si boli istí, že voda z našich kohútikov je kvalitná, čistá a bezpečná. O tom je nová smernica," povedal.
Veľká pozornosť sa doteraz nevenovala výskytu mikroplastov vo vode. "Pitná voda vyhovuje v súčasnosti platným normám, ale musíme začať sledovať čistotu vody aj na iné parametre. A keď objavíme problém, tak ho bude treba riešiť," konštatoval Hojsík. Pri čistote pitnej vody treba hovoriť o obmedzovaní škodlivých látok v nej, pretože prevencia je oveľa lacnejšia ako následné odstraňovanie vzniknutých problémov.
Zmenu 20 rokov starej smernice vníma Hojsík ako veľký úspech občianskej iniciatívy Právo na vodu, čo dokazuje, že ak sa občania aktívne zapoja do iniciatív a zozbierajú dostatočný počet hlasov, môžu priamo prispieť k zmene celoeurópskych zákonov.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Wiezik však upozornil, že vyjednávači EP nedokázali presadiť všetky svoje zámery. Ich cieľom bolo zaistiť pitnú vodu aj v regiónoch kde nie je dostupná, vypýtať si ju bez platenia v reštauráciách či ponúkať vodu z kohútika aj na verejných miestach, kde by si ju ľudia mohli načerpať a znižovať tak používanie jednorazových plastových obalov.
"Parlamentný návrh bol ambiciózny, hovoril, že členské krajiny toto musia prijať, kým z trialógu vyšla verzia, ktorá hovorí, že krajiny toto môžu robiť a je to na báze dobrovoľnosti," vysvetlil Wiezik. Zároveň však dodal, že revidovaná smernica je dobrá, lebo povedie k znižovaniu množstva plastových odpadov, zabezpečí vysoké štandardy pitnej vody a umožní Európanom správať sa udržateľne. To, čo najviac pohne odpadovou politikou, je podľa neho čo najväčšia možná recyklácia plastov a najlepšie ich nepoužívanie.
Slovensko je vnímané ako zásobáreň pitnej vody, aj preto Wiezik privítal, že revidovaná smernica je prísnejšia na limity znečisťujúcich látok ako doterajšie právne normy. V tejto súvislosti za "ohrozujúci faktor" pre stav podzemných vôd považuje poľnohospodárstvo. "Keď vidíme, aký má dopad reforma spoločnej poľnohospodárskej politiky, tak som trochu skeptik. Že poľnohospodárstvo dopad na životné prostredie riešiť nebude a môžeme mať s tým v budúcnosti veľké problémy," povedal Wiezik.
Podľa Marina Hojsík a nestačí iba sledovať látky znečisťujúce pitnú vodu, ale ich aj postupne obmedzovať, čo sa najnovšie týka aj mikroplastov.
"Dohodli sme sa na tom, že potrebujeme lepšie sledovať, do akej miery máme znečistenú vodu a usilovať sa o to, aby sme si boli istí, že voda z našich kohútikov je kvalitná, čistá a bezpečná. O tom je nová smernica," povedal.
Veľká pozornosť sa doteraz nevenovala výskytu mikroplastov vo vode. "Pitná voda vyhovuje v súčasnosti platným normám, ale musíme začať sledovať čistotu vody aj na iné parametre. A keď objavíme problém, tak ho bude treba riešiť," konštatoval Hojsík. Pri čistote pitnej vody treba hovoriť o obmedzovaní škodlivých látok v nej, pretože prevencia je oveľa lacnejšia ako následné odstraňovanie vzniknutých problémov.
Zmenu 20 rokov starej smernice vníma Hojsík ako veľký úspech občianskej iniciatívy Právo na vodu, čo dokazuje, že ak sa občania aktívne zapoja do iniciatív a zozbierajú dostatočný počet hlasov, môžu priamo prispieť k zmene celoeurópskych zákonov.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
