Priamo na Ukrajine chce Šimečka zistiť, aká situácia tam panuje a čo konkrétne Ukrajinci najviac potrebujú. Tieto požiadavky chce následne tlmočiť v EP aj na Slovensku.
Organizátorom Konferencie o budúcnosti Európy sa nepodarilo vo väčšej miere do diskusie zapojiť obyvateľov EÚ a zabezpečiť skutočnú celoeurópsku občiansku debatu, uviedol europoslanec Robert Hajšel.
Účastníci plenárky, ktorí sa stretávajú na pôde Európskeho parlamentu (EP), majú za úlohu zhodnotiť záverečné výsledky a odporúčania posledných dvoch občianskych panelov.
Témami diskusných relácií boli napríklad pandémia a zdravotníctvo, ekonomika či aktuálne zahraničnopolitické dianie.
Čo sa týka pretavenia odporúčaní občianskych panelov do reálnych zmien je však Hajšel, vzhľadom na jeho skúsenosti s fungovaním rozhodovacieho procesu EÚ, skeptický.
Do akcií v rámci Konferencie sa zapojilo takmer 130.000 Európanov s rozmanitými názormi a profesionálnymi príbehmi zo všetkých členských krajín, povedal europoslanec.
Občania okrem iného odporučili aj to, aby EÚ prijala stratégiu s cieľom získať väčšiu autonómiu pri výrobe energie, čo znamená aj väčší dôraz na jadrovú energiu.
Štruktúrovaná verejná diskusia počas konferencie podľa Lexmann dáva občanom náležitý priestor vyjadriť sa.
Po skončení Konferencie o budúcnosti Európy by mal vzniknúť mechanizmus určený na pravidelné zapájanie občanov do rozhodovania o politikách EÚ, uviedol Michal Šimečka.
Plénum sa má do soboty popoludnia dohodnúť na návrhoch, ktoré predloží Výkonnej rade CoFoE. Tá následne v spolupráci s plenárnym zhromaždením konferencie vypracuje záverečnú správu.