Hojsík upozornil, že svet v súčasnosti nečelí iba pandémii ochorenia COVID-19 a klimatickej kríze, ale aj kríze biodiverzity s rastúcou rýchlosťou vymierania druhov.
Spresnil, že jeho cieľom v správe z dielne EP bolo, aby sa namiesto ochrany spotrebiteľa hovorilo o najväčšom možnom úžitku opatrení na všetkých ľudí v spoločnosti.
To, aby sa v Štrasburgu 5. - 8. októbra konalo zasadnutie EP, požadoval Macron, ktorý trval na obnovení schôdzí od októbra.
O návrhu podmieniť prístup k eurofondom rešpektovaním zásad právneho štátu sa diskutovalo aj počas júlového summitu EÚ, pričom sa prejavili veľké názorové rozdiely medzi členskými štátmi.
Európsky parlament (EP) musí totiž schváliť balíček, na ktorom sa dohodli lídri EÚ po náročnom štvordňovom summite koncom júla.
Predchádzajúci návrh reformy spôsobil politický rozkol v EÚ, podpísal sa pod nárast extrémizmu a stroskotal na neochote členských štátov v Rade EÚ.
Latuška zdôraznil aj dôležitosť rozhodnutia, že EP a Európska komisia nebudú Lukašenka ako prezidenta Bieloruskej republiky uznávať po 5. novembri, keď mu vyprší jeho súčasný mandát.
Občania tejto krajiny už 45 dní demonštrujú v uliciach a požadujú právo zvoliť si budúcnosť svojho štátu, pripomína Sassoli.
Europoslanci vo štvrtok vyjadril obavy v súvislosti s legislatívnym a volebným systémom, ako aj s nezávislosťou súdnictva a dodržiavaním základných práv v Poľsku.
Aplikácie na sledovanie kontaktov by podľa parlamentu mohli fungovať jednotne na úrovni EÚ už v októbri, čím sa umožní vyhľadanie kontaktov v celej EÚ.