Prípad vyvolal v Nemecku protesty a debatu o sprísnení zákonov proti digitálnemu násiliu.
O zorganizovanie protestov sa pokúsil aj politik Boris Nadeždin, ktorý sa v roku 2024 neúspešne snažil kandidovať na prezidenta s protivojnovou platformou. Aj jeho žiadosť bola zamietnutá.
Ruské úrady dlhodobo zakazujú demonštrácie, pripomína AFP.
Poukazujú napríklad na úvahy o zrušení možnosti korešpondenčnej voľby zo zahraničia.,aktualizované
Gardy vydali toto varovanie v čase pokračujúcich útokov na Irán, s ktorými Izrael a Spojené štáty začali 28. februára.
K násilnostiam došlo po tom, čo pri útokoch USA a Izraela na Irán zahynul najvyšší vodca krajiny ajatolláh Alí Chameneí, čo rozhnevalo jeho priaznivcov v Pakistane.
Uviedla to hovorkyňa iránskej vlády v prvej oficiálnej reakcii na demonštrácie vysokoškolákov.
Koncom decembra vypukli v Iráne pre prehlbujúcu sa hospodársku krízu masové protesty, ktoré sa rýchlo rozšírili po celej krajine.
V ôsmich prípadoch už bol rozsudok smrti vynesený, ďalších 22 prípadov je stále pred súdmi, uviedla organizácia. Iránske súdy zatiaľ oficiálne nepotvrdili žiadnu z týchto popráv.
Na piatkovom zhromaždení tisíce priaznivcov opozičnej Demokratickej strany (PD) niesli albánske a stranícke vlajky a skandovali „Rama, odíď“ či „Rama do väzenia“.