Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Pondelok 17. jún 2024Meniny má Adolf
< sekcia UNESCO a veda

Štúdia: Duševné zdravie Európanov sa po vojne na Ukrajine zhoršilo

Ilustračná snímka. Foto: TASR

Na štúdii sa podieľal medzinárodný tím približne 50 výskumníkov pod vedením Scharberta a Backa z Univerzity v Münsteri.

Münster 20. februára (TASR) - Európania cítia všeobecne nižšiu úroveň psychickej pohody, odkedy Rusko vo februári 2022 rozpútalo vojnu na Ukrajine. Vyplýva to zo štúdie, ktorú v utorok zverejnila Univerzita v Münsteri v Nemecku, informuje TASR.

Na základe výskumu došli vedci k záveru, že vypuknutie vojny na Ukrajine spôsobilo kolektívny pokles úrovne psychickej pohody u Európanov bez ohľadu na vek, pohlavie, politické názory alebo iné povahové vlastnosti.

"Okrem zjavných dôsledkov vojny, ako je prílev utečencov či narušenie dodávateľských reťazcov, existujú aj menej zjavné rozmery: vplyv každodenných správ a vyobrazení na psychiku... Naše údaje naznačujú, že politickí a sociálni aktéri by sa mali v čase krízy zamerať aj na duševné zdravie, a to najmä u ľudí, ktorí sú náchylnejší na stres," uviedol psychológ Julian Scharbert, ktorý výskum viedol spolu s profesorom Mitjom Backom.

Zo štúdie zároveň vyplýva, že ľudia pociťovali po vypuknutí vojny vyššiu úroveň psychického stresu ako po jadrovej katastrofe v japonskej jadrovej elektrárni Fukušima v roku 2011 či po lockdowne počas pandémie COVID-19 v roku 2020. Najviac sa úroveň duševného zdravia zhoršila počas dní, keď sa o vojne najviac písalo na sociálnych sieťach.

Výskum nezistil žiadnu súvislosť medzi úrovňou psychickej pohody a aktívnou solidaritou, napríklad prostredníctvom darov či účasti na demonštráciách. Individuálne povahové črty však zohrávali rozhodujúcu úlohu v tom, ako rýchlo sa ľudia zotavili z prvotného šoku.

"Ľudia, ktorí mali zraniteľnejšiu a menej stabilnú osobnosť, sa v porovnaní s ľuďmi so stabilnou osobnosťou nezotavili ani mesiac po vypuknutí vojny," uviedol Scharbert.

Výskumníci dodali, že ľudia na Ukrajine a v Rusku pravdepodobne čelia oveľa vyššej miere stresu, no pre tieto krajiny nie sú k dispozícii žiadne údaje.

Na štúdii sa podieľal medzinárodný tím približne 50 výskumníkov pod vedením Scharberta a Backa z Univerzity v Münsteri. Vychádzali z približne 45.000 individuálnych prieskumov, do ktorých sa zapojilo celkovo 1300 respondentov zo 17 európskych krajín. Výskumníci sledovali priebeh nálad respondentov od konca roka 2021 do leta 2022.