Bratislava 12. decembra (TASR) - Vo svete vedy sa počas uplynulého týždňa objavilo viacero zaujímavých správ. Francúzsko vrátilo Mongolsku pašovanú kostru dinosaura, archeológovia objavili starovekú loď pri Alexandrii a poľský minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski udelil slovenskému historikovi Oliverovi Zajacovi čestné uznanie v kategórii Najlepšia publikácia v cudzom jazyku. TASR prináša týždňový súhrn zaujímavých udalostí a poznatkov zo sféry vedy, techniky a výskumu.

Francúzsko v pondelok odovzdalo Mongolsku 70 miliónov rokov starú kostru dinosaura, ktorá bola nezákonne premiestnená z púšte Gobi. Vzácna fosília dinosaura druhu Tarbosaurus bataar, ktorý žil v období kriedy a vyhynul pred približne 65 miliónmi rokov, bola zhabaná francúzskymi úradmi ešte v roku 2015. Tento druh je zároveň považovaný za ázijského príbuzného Tyrannosaura rex.

Francúzska ministerka pre rozpočet Amelie de Montchalinová fosíliu spolu s ďalšími predmetmi vrátane dinosaurích vajec odovzdala mongolskej ministerke kultúry a športu Undram Chinbatovej na slávnostnom ceremoniáli v Paríži.

„Dnes sa kúsok púšte Gobi chystá vrátiť do svojej domoviny,“ povedala de Montchalinová. „Je to výsledok veľmi dlhého a dôkladného vyšetrovania. Ide o navrátenie vedeckého a kultúrneho pokladu,“ uviedla francúzska politička.

„Pre mňa a pre všetkých Mongolov je veľmi dôležité, aby sme dostali späť naše dinosaurie fosílie,“ povedala Chinbatová a poďakovala Francúzsku za vrátenie exemplárov. Fosílie podľa jej slov vystavia v múzeu, ktoré Mongolsko plánuje otvoriť v blízkej budúcnosti.

Z Mongolska zmizlo množstvo starovekých fosílií odvtedy, čo americký paleontológ Roy Chapman Andrews – údajne inšpirácia pre filmovú postavu Indianu Jonesa – pred 100 rokmi objavil v tejto krajine dinosaurie vajcia. Odvtedy do púšte prišlo mnoho paleontológov, ale i pašerákov.

Podmorskí archeológovia v pondelok oznámili, že objavili 2000 rokov starý vrak starovekej egyptskej výletnej lode pri pobreží Alexandrie. Potápači našli trup lode, ktorý mal viac ako 35 metrov na dĺžku a asi sedem metrov na šírku, potopený v prístave ostrova Antirhodos, ktorý je dnes celý pod hladinou mora, uviedol vo vyhlásení Európsky inštitút podmorskej archeológie (IEASM) so sídlom v egyptskej Alexandrii.

Na lodi sa nachádzali grécke rytiny, ktoré „môžu pochádzať z prvej polovice 1. storočia nášho letopočtu“ a „podporujú hypotézu, že loď bola postavená v Alexandrii“, uvádza sa ďalej v správe.

Plavidlo „malo zrejme luxusne zdobenú kajutu a zdá sa, že bolo poháňané výlučne veslami“. Mesto založil v roku 331 pred našim letopočtom Alexander Veľký. Séria zemetrasení a prílivových vĺn, ktoré zasiahli jeho pobrežie, spôsobili, že ostrov Antirhodos sa ocitol celý pod hladinou mora.

V priebehu rokov potápači na tomto mieste objavili sochy, mince a iné artefakty, z ktorých niektoré sú vystavené v Grécko-rímskom múzeu v Alexandrii.

Poľský minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski v stredu ocenil vedcov a autorov najlepších kníh roka o poľskej histórii a diplomacii. Medzi ocenenými je aj slovenský historik Oliver Zajac, ktorý získal čestné uznanie v kategórii Najlepšia publikácia v cudzom jazyku. Ocenenie mu udelila odborná komisia zložená z historikov, diplomatov a zástupcov kultúrnych inštitúcií.

Zajac analyzuje politický diskurz a aktivity tzv. konštitučno-liberálneho krídla poľskej emigrácie známeho ako Hôtel Lambert vo svojej práci „Hôtel Lambert and the Austrian Empire, 1831–1846. The Political Discourse and Activities of Adam Jerzy Czartoryski“ (Hotel Lambert a Rakúske cisárstvo, 1831–1846. Politický diskurz a aktivity Adama Jerzyho Czartoryského). Táto časť poľskej emigrácie v 19. storočí pôsobila v exile vo Francúzsku pod vedením kniežaťa Czartoryského a slovenský historik sa vo svojej práci zameriava najmä na vzťahy tejto skupiny k Rakúskemu cisárstvu, jej predstavy o budúcnosti širšieho stredoeurópskeho priestoru vrátane súvislostí so slovenským národným hnutím a vzťahov so štúrovcami.

„Ocenenie od poľského ministerstva zahraničných vecí si nesmierne vážim a je to aj motivácia do ďalšej práce – ostať pri tejto téme a venovať sa ďalej poľským reáliám,“ uviedol Zajac. Dodal, že uznanie z Poľska má pre neho osobitný význam, keďže sa dlhodobo zameriava výhradne na poľské dejiny. „Ak má moja práca mať zmysel, musí mať ohlas práve v Poľsku, poľskí kolegovia o nej musia vedieť a v ideálnom prípade s ňou pracovať ďalej,“ zdôraznil.

Podľa Zajaca by mal byť každý úspech slovenského vedca v zahraničí vnímaný aj ako úspech slovenskej vedy. „Na Slovensku máme veľmi kvalitných vedcov vo všetkých oblastiach. Je škoda, že sa im nedostáva takej podpory zo strany štátu, ako by si zaslúžili, a že ich vo verejnom priestore nepoznáme,“ dodal.

Rodák z Bardejova pôsobí na akademickej pôde v Historickom ústave Slovenskej akadémie vied, dlhodobo spolupracuje s poľskými inštitúciami a popularizuje poľské dejiny aj medzi slovenským publikom.