Brusel 15. októbra (TASR) - Čierna Hora by mala získať všetky výhody jednotného trhu a viac finančných príspevkov z rozpočtu Európskej únie ešte pred oficiálnym vstupom do spoločenstva. Takýto krok by podľa analytika Adnana Čerimagiča z think-tanku European Stability Initiative (ESI) ukázal ostatným kandidátskym krajinám, že reformy prinášajú konkrétne výsledky. Uviedol to v rozhovore pre TASR v Bruseli pred summitom lídrov členských krajín EÚ.
„Bol by to silný signál pre Čiernu Horu, aby vyriešila politicky náročné otázky vrátane bilaterálnych vzťahov s Chorvátskom. A tiež pre ostatné kandidátske krajiny vrátane tých, ktoré v reformách ustupujú, ako sú Srbsko a Bosna a Hercegovina, že reformy prinášajú hmatateľné výhody v krátkom čase,“ uviedol Čerimagič.
Európska komisia (EK) predošlý týždeň predstavila balík opatrení, ktoré by mali pripraviť Úniu na budúce rozšírenie bez zmeny súčasných zmlúv. Navrhuje častejšie využívanie hlasovania kvalifikovanou väčšinou, postupné zapájanie kandidátskych krajín do vybraných oblastí ešte pred ich členstvom a nové ochranné mechanizmy pre prípad vážneho porušovania pravidiel po vstupe do EÚ. Práve o tomto dokumente budú lídri Únie na summite rokovať vo štvrtok večer.
„Nie je to text, ktorý majú členské štáty prijať, ale informatívny dokument, ktorý má slúžiť ako podklad pre ich diskusiu,“ ozrejmil Čerimagič. Ocenil, že EK po prvýkrát za takmer desaťročie otvorene pomenúva konkrétne časové horizonty, v ktorých by kandidátske krajiny mohli byť pripravené na vstup. Čierna Hora by podľa svojich aktuálnych plánov mohla ukončiť prístupové rokovania do konca tohto roka a vstúpiť do Únie v roku 2028. Podobné časové horizonty predstaví Komisia 28. októbra aj v prípade Ukrajiny, Moldavska a Albánska. „Je to skutočne nová a povzbudivá skutočnosť,“ poznamenal analytik.
Zároveň však zdôraznil, že samotné plány Európskej komisie nestačia. „Rozširovanie naďalej zostáva výsadou členských štátov. Bez ich jednomyseľnej podpory sa neuskutoční žiaden z krokov, ktoré Komisia navrhuje alebo o ktoré sa kandidátske krajiny usilujú,“ uviedol. Ako príklady politických prekážok uviedol donedávna blokovanie prístupového procesu Ukrajiny zo strany Maďarska či Severného Macedónska, ktorého cestu do Únie najprv brzdilo Grécko a v súčasnosti Bulharsko.
Za slabinu návrhu EK považuje aj prístup k postupnej integrácii krajín, ktoré v prístupovom procese zaostávajú. Ide o Srbsko, Bosnu a Hercegovinu, Gruzínsko a Severné Macedónsko. V počiatočnom štádiu je aj prístupový proces Kosova, avšak to je považované za iba potenciálneho kandidáta, keďže jeho nezávislosť neuznáva päť členských štátov EÚ vrátane Slovenska a podmienkou pokroku v rokovaniach o pristúpení je aj normalizácia vzťahov so Srbskom. Ponuka výhod ešte pred plným členstvom je podľa analytika pre spomínané krajiny komplikovaná a úzko zacielená, pričom jej vysvetľovanie politikom aj občanom je náročné.
„Niektoré prvky návrhu pomôžu, ak sa zavedú do praxe. Bude to však právne náročné, pomalé a bude si to vyžadovať značné zdroje na oboch stranách. A neprinesie to politický vplyv, ktorý EÚ v týchto krajinách v súčasnej geopolitickej situácii naliehavo potrebuje,“ uviedol Čerimagič.
EK podľa neho zároveň vychádza z príliš optimistického predpokladu, že členské štáty schvália plány pre najpokročilejších kandidátov a ratifikácia ich prístupových zmlúv prebehne vo všetkých 27 krajinách bez prieťahov. Upozornil na možné komplikácie spojené s voľbami, zmenami nálad verejnosti a pretrvávajúcim skepticizmom voči rozširovaniu v niektorých členských štátoch.
Od zasadnutia Európskej rady, ktoré sa koná 15. a 16. októbra v Bruseli, analytik očakáva skôr diskusiu o návrhoch Komisie než ich jednoznačnú podporu v celom rozsahu. Lídri by podľa neho mali spolu s EK pripraviť aj alternatívne scenáre pre prípad oneskorení alebo odmietnutia prístupovej zmluvy.