< sekcia Zahraničie

Prezidentské voľby v Bielorusku vyhral Lukašenko s vyše 80 percentami

Bieloruský prezident Alexandr Lukašenko hádže do urny svoj hlas počas hlasovania v prezidentských voľbách vo volebnej miestnosti v Minsku 9. augusta 2020. Foto: TASR/AP

V Bielorusku sa slobodné voľby nekonali od roku 1995.

Minsk 10. augusta (TASR) - lhoročný bieloruský prezident Alexandr Lukašenko zvíťazil v nedeľňajších prezidentských voľbách so ziskom 80,2 percenta hlasov. Informovala o tom v pondelok tlačová agentúra AFP s odvolaním sa na miestne štátne médiá.

Lukašenko si tak zabezpečil už šiesty mandát vo funkcii hlavy štátu. Ústredná volebná komisia na základe predbežného sčítania hlasov oznámila, že Lukašenkova hlavná rivalka Svitlana Cichanovská dostala podporu 9,9 percenta voličov, uviedla bieloruská tlačová agentúra Belta. Ďalší traja kandidáti získali menej než dve percentá hlasov.

Lukašenkovi oponenti tvrdia, že voľby boli zmanipulované.

Počas volieb a následných protestov, ktoré vypukli po oznámení tzv. exit-pollov, polícia zadržala vyše 100 osôb. Väčšina zo zadržaných sú volební pozorovatelia alebo novinári. Podľa tlačovej agentúry TASS došlo v hlavnom meste Minsk aj k zabitiu jedného človeka, ťažké zranenia utrpeli tri osoby, uviedla ľudskoprávna organizácia Viasna.

Lukašenko, keď vhodil v nedeľu svoj hlasovací lístok do urny, vyhlásil, že nechce stratiť kontrolu nad krajinou a neželá si ani chaos v nej.

Vyslaním policajných jednotiek do ulíc bieloruských miest po skončení hlasovania dal Lukašenko podľa AFP najavo, že opozícii nedovolí spochybniť svoju moc. V tomto kontexte sa mnohí politológovia obávajú zintenzívnenia represií voči opozícii a Lukašenkovým odporcom.

V Bielorusku sa slobodné voľby nekonali od roku 1995. Demonštrácie zvolávané opozíciou boli doteraz vždy potlačené alebo rozohnané. Zdá sa, že zmenu pomerov v Bielorusku neprinesú ani tieto prezidentské voľby, konštatovala AFP.


Alexandr Lukašenko je najdlhšie vládnucim prezidentom Európy. Úradu sa ujal po prvý raz 20. júla 1994. Postupne sústredil do svojich rúk všetku moc a v krajine vybudoval autokratický režim. Väčšina svetových politikov ho označuje za posledného európskeho diktátora, ktorý vytvoril na starom kontinente komunistický skanzen. Prvá a dosiaľ jediná hlava Bieloruska, ktorá získala prezidentský mandát po šiesty raz, vládne v krajine tvrdou rukou už 26 rokov.

Dlhé roky sa uvádzal - a mnohé zdroje aj uvádzajú - pri narodení Alexandra Grigorieviča Lukašenka dátum 30. august 1954. V septembri 2010 však samotný prezident vyhlásil, že dátum jeho narodenia je totožný s dňom narodenia jeho syna Nikolaja – 31. august. V administrácii prezidenta neskôr objasnili, že rôznosť dátumov vznikla zmätkom pri vydávaní dokladu o narodení. Dátum 31. august 1954 uvádza aj oficiálna stránka bieloruského prezidenta.

Alexandra Lukašenka vychovávala matka, ktorá pracovala ako dojička. Vyrastal bez otca, a aj preto si zobral priezvisko matky.

V roku 1975 absolvoval Štátny pedagogický inštitút v meste Mogiľov (v bieloruštine Mahiľov) a v roku 1985 Bieloruskú poľnohospodársku akadémiu. Medzitým pôsobil v rokoch 1975-77 ako politický pracovník v Západnom pohraničnom okruhu.

Po absolvovaní vysokých škôl, služby v armáde a vstupe do Komunistickej strany Sovietskeho zväzu (KSSZ) v roku 1979 sa stal riaditeľom kolchozu na východe krajiny. Už od svojich 20 rokov pôsobil v Komsomole, mládežníckej organizácii KSSZ. V roku 1990 bol zvolený za poslanca bieloruského parlamentu.

V auguste 1991 ostro odsúdil pokus o štátny prevrat v Sovietskom zväze a v decembri toho istého roku nehlasoval v bieloruskom parlamente za ratifikáciu Bielovežských dohôd znamenajúcich rozpad Sovietskeho zväzu. Ešte predtým, 25. augusta 1991, opustil počas hlasovania o vyhlásení nezávislosti Bieloruska rokovaciu sálu parlamentu.

Víťazstvom v druhom kole prezidentských volieb, ktoré sa konalo 10. júla 1994 bol po prvý raz zvolený za prezidenta Bieloruska - získal 80,34 percenta hlasov voličov. Alexandr Lukašenko tento post opätovne obhájil aj vo voľbách v roku 2001, 2006, 2010 a 2015. Od začiatku pôsobenia v úrade sa usiloval o upevňovanie politických a ekonomických vzťahov s Ruskom, hoci v poslednom období nie sú vzťahy medzi Minskom a Moskvou ideálne.

Za zmanipulovanie prezidentských volieb v roku 2006 uvalili USA a Európska únia na Lukašenkov režim rôzne sankcie. O dva roky neskôr EÚ sankcie pozastavila, pretože sa zdalo, že situácia na poli ľudských práv a zahraničnej politiky sa zlepšuje. V apríli 2009 navštívil Alexandr Lukašenko Taliansko, čo bola jeho prvá návšteva západnej Európy od roku 1996.

V roku 2010 opäť vyhral voľby, ktoré vyhnali do ulíc tisíce ľudí. Rovnako i po voľbách v roku 2015 vyšli do ulíc demonštranti.

Aj dianie pred tohtoročnými voľbami sprevádzal celý rad škandálov - nezaregistrovanie opozičných kandidátov, protesty, zatýkanie ľudí, vyhosťovanie nepohodlných novinárov, ktorí chceli pokrývať voľby či neúčasť medzinárodných pozorovateľov z OBSE a Rady Európy na monitorovaní prezidentských volieb.

Alexandr Lukašenko, ktorý rád lyžuje a hrá hokej, má troch synov – Viktora, Dmitrija a nemanželského Nikolaja, ten od detstva často sprevádza otca na oficiálnych podujatiach. Syn Viktor pôsobí ako pomocník bieloruského prezidenta pre národnú bezpečnosť a Dmitrij je predsedom Ústrednej rady bieloruského združenia Prezidentský športový klub.


Cichanovská vyhlásila, že sa považuje za víťazku volieb



Svitlana Cichanovská, hlavná súperka opätovne zvoleného bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka, v pondelok odmietla výsledky nedeľňajších volieb, ktoré preukázali Lukašenkovo drvivé víťazstvo, a vyzvala, aby vláda odovzdala moc opozícii. Informovala o tom tlačová agentúra AFP.

„Včera sa voliči rozhodli, ale vláda nás nevypočula," povedala Cichanovská na tlačovej konferencii po tom, ako polícia v noci rozohnala dav nahnevaných demonštrantov.

„Vláda by mala popremýšľať o tom, ako by nám čo najmierumilovnejšie odovzdala moc," uviedla Cichanovská a dodala, že sa považuje za víťazku tohtoročných volieb.

Cichanovská tiež odsúdila zodpovedné úrady za neprimeraný policajný zásah proti demonštrantom a dočasné prerušenie internetu v krajine nazvala zločinom.

„Vidíme, že sa vláda snaží udržať si svoju moc násilím. Bez ohľadu na to, koľkokrát sme ju prosili, aby sa nestavala proti svojím vlastným občanom, vôbec nás nevypočula," dodala Cichanovská.

Svitlana Cichanovská, 37-ročná učiteľka angličtiny a prekladateľka, sa zapojila do súboja o prezidentské kreslo po tom, ako jej manžela, protivládneho blogera, pred voľbami zatkli. Jej mítingy prilákali do ulíc najväčšie davy ľudí od zániku Sovietskeho zväzu v roku 1991.

V reakcii na výsledky volieb, ktoré mnohí považujú za zmanipulované, sa v krajine uskutočnili celonárodné protesty podporujúce opozíciu. Polícia počas nich zadržala 3000 ľudí a podľa ľudskoprávnej organizácie Viasna jeden z demonštrantov zahynul.


Výberová chronológia udalostí predchádzajúcich voľbám v Bielorusku

19. mája – Bieloruská volebná komisia odmietla zaregistrovať ako kandidáta do prezidentských volieb obľúbeného opozičného politika Mikalaja Statkeviča. Statkevič proti Lukašenkovi kandidoval aj v prezidentských voľbách v roku 2010. Po veľkej demonštrácii, ktorá sa konala na protest proti výsledkom týchto volieb, bol zadržaný. Vo väzení potom strávil päť rokov. Komisia svoje odmietnutie Statkeviča odôvodnila práve jeho záznamom v trestnom registri.

24. mája – Približne 1000 ľudí sa zišlo na opozičnej demonštrácii v Minsku, aby vyjadrili nesúhlas s plánmi prezidenta Alexandra Lukašenka uchádzať sa v augustových voľbách o ďalšie znovuzvolenie. Mnohí z účastníkov mali na tvárach rúška, čím upozorňovali na Lukašenkove odmietavé vyjadrenia o pandémii koronavírusu, ktorú označil za psychózu. Bielorusko zaznamenalo viac ako 36.000 prípadov nákazy.

31. mája – V Bieloruska zadržali najmenej 17 aktivistov opozície, ktorí zbierali podpisy na podporu opozičných kandidátov augustových prezidentských volieb. Zber sa konal v mnohých mestách za veľkého záujmu občanov, ktorí na podpis hárkov čakali v dlhých radoch.

1. júna – Opozičný bieloruský politik Mikalaj Statkevič bol odsúdený na 15 dní väzenia za účasť na úradne nepovolenom zhromaždení. Statkeviča zadržali deň predtým cestou na zhromaždenie zvolané na protest proti zadržaniu opozičného blogera Siarheja Cichanovského, ktorého manželka Svitlana chce tiež kandidovať v prezidentských voľbách.

15. júna – Lídra bieloruskej opozície Mikalaja Statkeviča odsúdili na ďalších 15 dní väzenia. Podľa svojej manželky bol Statkevič odsúdený v neprítomnosti svojho právnika a úrady odmietali oznámiť, kedy má byť prepustený.

18. júna – Bieloruská polícia zadržala Viktora Babaryku, ktorý bol považovaný za jedného z hlavných rivalov prezidenta Lukašenka. Babaryka bol obvinený v súvislosti s vyšetrovaním podozrení z daňových únikov a prania špinavých peňazí. Volebná komisia neskôr odmietla zaregistrovať Babaryku ako prezidentského kandidáta.

25. júna – Bieloruský prezident Alexander Lukašenko obvinil Rusko a Poľsko zo zasahovania do nadchádzajúcich prezidentských volieb v Bielorusku. Lukašenko vyhlásil, že toto zasahovanie prichádza "od tých, ktorí žijú v Poľsku, a ktorí sú navádzaní z Ruska" a odtiaľ šíria falošné informácie s cieľom diskreditovať vládu v Minsku.

15. júla – Bieloruská polícia zadržala vo viacerých mestách vyše 300 demonštrantov, ktorí protestovali proti vyradeniu hlavných Lukašenkových súperov z prezidentských volieb. Policajti použili na rozohnanie davu, pozostávajúceho z prevažne mladých ľudí, násilie a obušky.

30. júla – Protestov na podporu hlavnej opozičnej kandidátky do volieb Svitlany Cichanovskej sa v hlavnom meste Bieloruska zúčastnili desiatky tisíc ľudí (podľa odhadov 60.000 ľudí). K protestným zhromaždeniam došlo po tom, ako bieloruské úrady obvinili z prípravy sprisahania 33 údajných ruských žoldnierov a aj dvoch Lukašenkových kritikov - Mikalaja Statkeviča a Siarheja Cichanovského.

7. augusta – Svitlana Cichanovská, ktorá bola považovaná za hlavnú súperku bieloruského prezidenta Lukašenka uviedla, že jej krajina sa prebúdza. Varovala však, že jej súper plánuje voľby zmanipulovať. Cichanovská, ktorá je v Bielorusku označovaná za symbol zmeny, sa stala kandidátkou na prezidentku po tom, ako úrady neumožnili kandidovať jej manželovi Siarhejovi Cichanovskému. Koncom mája ho zároveň obvinili vo viacerých trestných veciach a odvtedy je vo vyšetrovacej väzbe.