Komunálne voľby 2026
Všetky správy
Nový kolumbijský prezident Abelardo de la Espriella sa úradu ujal v auguste a ešte počas predvolebnej kampane sľúbil, že prehĺbi vzťahy s USA a Izraelom.
Autor TASR
Bogota/Jeruzalem 14. októbra (TASR) - Kolumbia v stredu oficiálne presunula svoje veľvyslanectvo v Izraeli z Tel Avivu do Jeruzalema. Pripojila sa ku zhrube desiatke krajín, ktoré nasledovali Spojené štáty s cieľom podporiť izraelské nároky na toto mesto, informuje TASR podľa agentúry AFP.
„Toto je dôležitý dátum pre Izraelský štát. Je to tiež dôležitý dátum pre mesto Jeruzalem,“ vyhlásil izraelský minister zahraničných vecí Gideon Saar počas slávnostnej ceremónie.
Nový kolumbijský prezident Abelardo de la Espriella sa úradu ujal v auguste a ešte počas predvolebnej kampane sľúbil, že prehĺbi vzťahy s USA a Izraelom s cieľom bojovať proti ozbrojeným skupinám vo svojej krajine. Kolumbia už po jeho nástupe do úradu uznala zvrchovanosť Izraela nad anektovanými Golanskými výšinami, ktoré sú súčasťou Sýrie.
Status Jeruzalema zostáva jednou z najcitlivejších otázok v v izraelsko-palestínskom konflikte, keďže Izrael aj Palestína ho považujú za svoje hlavné mesto. V rámci plánovaného dvojštátneho riešenia bol rozdelený na západnú a východnú časť ako corpus separatum – osobitné medzinárodné územie, ktoré nepatrí ani židovskému, ani arabskému štátu. Kvôli vojne v roku 1948 sa tento plán nikdy nerealizoval a Izrael ho počas Šesťdňovej vojny v roku 1967 obsadil a považuje ho za svoje hlavné mesto.
V súčasnosti je Západný Jeruzalem de facto uznávaný ako súčasť Izraela, hoci oficiálne uznanie ako jeho hlavného mesta je zriedkavé.
Východný Jeruzalem vrátane Starého mesta považuje za okupované palestínske územie väčšina štátov OSN a Medzinárodný súdny dvor (ICJ). Preto sa naň vzťahuje štvrtý Ženevský dohovor - nie je považovaný za legálnu súčasť okupujúceho štátu, ale za dočasne kontrolované územie, kde je civilné obyvateľstvo chránené podľa medzinárodného humanitárneho práva. Konečný status mesta má byť vyriešený v rámci konečného urovnania izraelsko-palestínskeho konfliktu.
Americký prezident Donald Trump medzinárodný konsenzus narušil v roku 2018 počas svojho prvého funkčného obdobia, keď veľvyslanectvo USA premiestil do Jeruzalema. V meste tiež sídli izraelský parlament, premiér a väčšina vládnych inštitúcií. USA nasledovali aj Guatemala, Honduras, Papua Nová Guinea, Paraguaj, Fidži a Nauru. Tiež Kosovo a Somaliland, ktoré však OSN oficiálne neuznáva ako plne nezávislé štáty.
Podľa Saara by veľvyslanectvo v Jeruzaleme mala otvoriť aj Konžská demokratická republika.
„Toto je dôležitý dátum pre Izraelský štát. Je to tiež dôležitý dátum pre mesto Jeruzalem,“ vyhlásil izraelský minister zahraničných vecí Gideon Saar počas slávnostnej ceremónie.
Nový kolumbijský prezident Abelardo de la Espriella sa úradu ujal v auguste a ešte počas predvolebnej kampane sľúbil, že prehĺbi vzťahy s USA a Izraelom s cieľom bojovať proti ozbrojeným skupinám vo svojej krajine. Kolumbia už po jeho nástupe do úradu uznala zvrchovanosť Izraela nad anektovanými Golanskými výšinami, ktoré sú súčasťou Sýrie.
Status Jeruzalema zostáva jednou z najcitlivejších otázok v v izraelsko-palestínskom konflikte, keďže Izrael aj Palestína ho považujú za svoje hlavné mesto. V rámci plánovaného dvojštátneho riešenia bol rozdelený na západnú a východnú časť ako corpus separatum – osobitné medzinárodné územie, ktoré nepatrí ani židovskému, ani arabskému štátu. Kvôli vojne v roku 1948 sa tento plán nikdy nerealizoval a Izrael ho počas Šesťdňovej vojny v roku 1967 obsadil a považuje ho za svoje hlavné mesto.
V súčasnosti je Západný Jeruzalem de facto uznávaný ako súčasť Izraela, hoci oficiálne uznanie ako jeho hlavného mesta je zriedkavé.
Východný Jeruzalem vrátane Starého mesta považuje za okupované palestínske územie väčšina štátov OSN a Medzinárodný súdny dvor (ICJ). Preto sa naň vzťahuje štvrtý Ženevský dohovor - nie je považovaný za legálnu súčasť okupujúceho štátu, ale za dočasne kontrolované územie, kde je civilné obyvateľstvo chránené podľa medzinárodného humanitárneho práva. Konečný status mesta má byť vyriešený v rámci konečného urovnania izraelsko-palestínskeho konfliktu.
Americký prezident Donald Trump medzinárodný konsenzus narušil v roku 2018 počas svojho prvého funkčného obdobia, keď veľvyslanectvo USA premiestil do Jeruzalema. V meste tiež sídli izraelský parlament, premiér a väčšina vládnych inštitúcií. USA nasledovali aj Guatemala, Honduras, Papua Nová Guinea, Paraguaj, Fidži a Nauru. Tiež Kosovo a Somaliland, ktoré však OSN oficiálne neuznáva ako plne nezávislé štáty.
Podľa Saara by veľvyslanectvo v Jeruzaleme mala otvoriť aj Konžská demokratická republika.
