New York/Štrasburg 17. októbra (TASR) – Na 17. októbra pripadá Medzinárodný deň za odstránenie chudoby, ktorý Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov (VZ OSN) vyhlásilo v roku 1992. Okrem cieľa zvýšiť všeobecné povedomie o chudobe, má každý rok iné zameranie. Tohtoročná téma „Spolu za mier a ľudské práva“ sa špecificky zaoberá bezpečným a cenovo dostupným bývaním.

História tohto medzinárodného dňa siaha do roku 1987 a spája sa s francúzskym kňazom s poľskými koreňmi Josephom Wresinským (1917 - 1988). Na jeho výzvu sa 17. októbra 1987 konalo v Paríži zhromaždenie, na ktorom sa zúčastnilo približne 100.000 ľudí, ktorí vyjadrili solidaritu s osobami trpiacimi extrémnou chudobou, hladom a násilím.

Počas zhromaždenia odhalili pamätnú tabuľu so známym Wresinského výrokom: "Tam, kde sú ľudia odsúdení na život v chudobe, tam sú porušované ľudské práva. Zjednotiť sa pre ich dodržiavanie je našou svätou povinnosťou." V roku 1992, štyri roky po Wresinského smrti, vyhlásila OSN 17. október za Medzinárodný deň za odstránenie chudoby.

Za chudobné možno považovať tie osoby, ktorých zdroje materiálne, kultúrne a sociálne sú také obmedzené, že ich vylučujú z minimálne akceptovateľného spôsobu života danej spoločnosti. Chudoba sa dá merať a je na to škála položiek, ktoré si chudobní ľudia nemôžu dovoliť.

Ide napríklad o schopnosť platiť za bývanie, raz ročne ísť na jeden týždeň na dovolenku mimo domu, jesť mäso každý druhý deň, mať televízor, práčku, počítač, internetové pripojenie, mať doma teplo alebo dva páry topánok vhodnej veľkosti, uvádza na svojej webovej stránke občianske združenie Slovenská sieť proti chudobe.

V mnohých krajinách chudobní nemôžu využiť právo na vzdelanie, zdravotnú starostlivosť alebo bývanie jednoducho preto, lebo nemajú na to prostriedky. Chudoba potom zasahuje všetky ich ostatné ľudské práva. Ak nemajú prístup k vzdelaniu, obmedzuje to ich účasť na verejnom živote.

Mať bezpečný domov a dôstojné podmienky na život je pritom jedným zo základných ľudských práv garantovaných Všeobecnou deklaráciou ľudských práv OSN. Napriek tomu milióny ľudí odchádzajú zo svojich domov v dôsledku vojenských konfliktov (Ukrajina, Irán, Pásmo Gazy, Sudán či Konžská demokratická republika). V Pásme Gazy žije viac ako 2,15 milióna vysídlených Palestínčanov v zúfalých podmienkach, z nich vyše 867.000 v provizórnych stanoch, ktoré nie sú vhodné na bývanie.

Situácia v oblasti bývania sa skončila v Španielsku parlamentnou krízou, ktorá vyvrcholila vypísaním predčasných volieb na koniec novembra. Téma bývania dominuje španielskej politike od septembra, keď bola z madridského bytu nútene vysťahovaná 87-ročná dôchodkyňu Maricarmen Abascalová.

Niektorí z demonštrantov kempujú na námestí Puerta del Sol, jednom z hlavných turistických miest Madridu. Podľa španielskej centrálnej banky chýba v krajine približne 750.000 bytov a domov. V súčasnosti priemerné nájomné 1176 eur predstavuje podľa Španielskej rady mládeže takmer 99 percent z priemernej mesačnej mzdy mladých ľudí.

Podľa posledného sčítania z roku 2021 žije na Slovensku viac ako 71.000 ľudí bez domova a takmer milión obyvateľov na hranici chudoby. Na Slovensku čelil chudobe v roku 2025 každý šiesty obyvateľ. Nezisková organizácia Depaul Slovensko, ktorá pomáha už 20 rokov ľuďom bez domova v Bratislave, upozorňuje na stúpajúci počet ľudí bez domova i nedostupné bývanie. Ročne poskytne pomoc takmer 2500 ľuďom v núdzi.

Vlani sa jej podarilo posunúť 62 ľudí do stabilného bývania. Podporu ľuďom bez domova môže vyjadriť aj verejnosť, a to prostredníctvom symbolickej adopcie postele.

Európska komisia v máji predložila stratégiu, s ktorou chce bojovať proti bezdomovectvu, posilniť záruku EÚ pre deti a riešiť chudobu pracujúcich.

Európsky parlament vyzval tento rok na ambicióznu stratégiu boja proti chudobe, ktorá uznáva chudobu ako porušenie ľudskej dôstojnosti. Stanovuje cieľ odstrániť chudobu do roku 2035 a vyzýva na silnejšiu koordináciu EÚ v boji proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu.