Quantcast
< sekcia Zahraničie

Merkelová: Putin presvedčil separatistov, aby dohodu podpísali

Nemecká kancelárka Angela Merkelová a francúzsky prezident Francois Hollande odchádzajú po skončení mierových rozhovorov o konflikte na Ukrajine v Minsku vo štvrtok 12. februára 2015. Foto: TASR/AP

Dosiahnutie dohody o ukončení bojov na východe Ukrajiny oznámil po vyše 16-hodinovom rokovacom maratóne v Minsku ruský prezident Vladimir Putin.

Minsk 12. februára (TASR) - Francúzsky prezident Francois Hollande dnes v Minsku potvrdil, že dohodu o zastavení bojov na východe Ukrajiny podpísali dnes aj predstavitelia oboch samozvaných proruských republík.

Dokument je výsledkom schôdzky šéfov štátov a vlád tzv. normandskej štvorky, ktorá sa dnes po viac ako 16 hodinách skončila v bieloruskom Minsku. Dokument podpísali len členovia kontaktnej skupiny pre urovnanie krízy na východe Ukrajiny, spresnili agentúry s tým, že francúzsky prezident Francois Hollande, nemecká kancelárka Angela Merkelová, ukrajinský prezident Petro Porošenko a ruský prezident Vladimir Putin - ako predstavitelia normandskej štvorky - sa k jeho plneniu zaviazali ústne, upozornila agentúra RIA Novosti.

Líder Doneckej ľudovej republiky (DĽR) Alexander Zacharčenko podľa agentúry TASS po podpise dohody vyhlásil, že niektoré jej body si vyžadujú dodatočné prerokovanie a odsúhlasenie. Varoval, že ak dôjde k ich porušeniu, zástupcovia proruských síl sa nebudú zúčastňovať na nových stretnutiach, uviedla agentúra TASS.

Zacharčenko dodal, že delegácie DĽR a LĽR dokument podpísali na základe záruk, ktoré poskytli Putin, Merkelová a Hollande. Líder DĽR vyjadril nádej, že dohoda povedie k ukončeniu bojov a poskytne obom republikám príležitosť na rozvoj. "Týmto pomôžeme aj samotnej Ukrajine," vyhlásil Zacharčenko.

Agentúra AP citovala ukrajinského prezidenta Petra Porošenka, ktorý uviedol, že minská dohoda nezakotvuje autonómiu pre oblasti ovládané teraz proruskými separatistami, ani federalizáciu Ukrajiny.

Dosiahnutie dohody o ukončení bojov na východe Ukrajiny oznámil po vyše 16-hodinovom rokovacom maratóne v Minsku ruský prezident Vladimir Putin.

Základným bodom je dohoda o prímerí na východe Ukrajiny, ktoré začne platiť v noci zo soboty na nedeľu, teda 15. februára od 00.00 h miestneho času.



Ukrajinský prezident Petro Porošenko uviedol, že prímerie bude bezpodmienečné a úplné. Označil ho za najvýznamnejší výsledok rokovaní. V rovnakom duchu sa vyjadril aj šéf nemeckej diplomacie Frank-Walter Steinmeier. Podľa neho "Minsk 2" umožní vyhnúť sa špirále vojenskej eskalácie.

Okrem toho sa v Minsku dosiahla dohoda o stiahnutí ťažkého delostrelectva a vytvorení bezpečnostnej zóny v šírke 50-140 kilometrov, ako aj o opatreniach, ktoré budú smerovať k trvalému politickému urovnaniu situácie.

Ťažké zbrane sa podľa Putina stiahnu z línie, na ktorej sú v súčasnosti ukrajinské vládne sily, ako aj z línie určenej pre separatistov, ktorá bola dohodnutá vlani na jeseň a je zakotvená v mierových protokoloch z Minska.

K odsunu ťažkých zbraní by podľa vyhlásenia ukrajinského prezidenta Petra Porošenka malo dôjsť do 14 dní.

Ukrajinský prezident Petro Poročenko poskytuje rozhovor novinárom po skončení mierových rozhovorov o konflikte na Ukrajine v Minsku vo štvrtok 12. februára 2015.
Foto: TASR/AP

Ruský prezident Vladimir Putin poskytuje rozhovor novinárom po skončení mierových rozhovorov o konflikte na Ukrajine v Minsku vo štvrtok 12. februára 2015 v Minsku. Ruský prezident Vladimir Putin dnes oznámil, že účastníci rokovaní tzv. normandskej štvorky v Minsku sa dohodli na zastavení paľby na východe Ukrajiny. Prímerie začne platiť 15. februára od 00.00 h miestneho času.
Foto: TASR/AP

Ruský prezident tiež informoval, že sa s Porošenkom dohodli, že situáciu v meste Debaľceve vyhodnotia vojenskí experti.

Súčasťou dohody je tiež vytvorenie podmienok pre plynulé dodávky humanitárnej pomoci i výmena zajatcov vo formáte "všetkých za všetkých", a to do piatich dní od ukončenia sťahovania ťažkých zbraní. Podľa Porošenka by sa mala na slobodu dostať aj ukrajinská pilotka Nadia Savčenková, ktorá je pre podozrenie z nezákonného prekročenia ruských hraníc a zo zabitia dvoch ruských novinárov v vyšetrovacej väzbe v Rusku.

Dokument predpokladá aj voľby v jednotlivých regiónoch DĽR a LĽR, informovala agentúra TASS. O voľbách sa bude rokovať v rámci trojstrannej kontaktnej skupiny. Na priebeh hlasovania bude dohliadať Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe.

V súlade s dohodu by do konca roka 2015 mala na Ukrajine začať platiť nová ústava, v ktorej by mala byť zakotvená decentralizácia a prijatie zákona o osobitnom štatúte niektorých regiónov v Doneckej a Luhanskej oblasti. Ústavnou reformou je podľa dokumentu podmienené aj obnovenie ukrajinskej kontroly nad spoločnými hranicami s Ruskom.

Dokument ďalej ráta so zabezpečením udelenia milosti a amnestie. Stanovuje "stiahnutie všetkých zahraničných ozbrojených síl, vojenských zariadení, ako aj žoldnierov z územia Ukrajiny, ktoré by sa malo uskutočniť pod dohľadom OBSE, a ozbrojenie všetkých ilegálnych skupín". Počíta s obnovením sociálnych a hospodárskych väzieb Doneckej a Luhanskej oblasti s kyjevskou vládou, vrátane obnovenia vyplácania dôchodkov a sociálnych dávok.

Lídri krajín tzv. normandskej štvorky potvrdili, že rešpektujú územnú celistvosť a nezávislosť Ukrajiny a dohodli sa na pravidelných stretnutiach, na ktorých by zhodnocovali plnenie minských dohôd.

Prezident Hollande na tlačovej konferencii uviedol, že aktéri schôdzky v tzv. normandskom formáte už dnes v rámci mimoriadneho summitu EÚ požiadajú jeho účastníkov, aby podporili dosiahnutú dohodu. Hollande dodal, že spolu s nemeckou kancelárkou Merkelovou chcú pomáhať pri verifikovaní smerovania mierového procesu na Ukrajine.

Merkelová uviedla, že po rokovaniach v Minsku je väčšia nádej na ukončenie krviprelievania na východe Ukrajiny. Zásluhu na tom, že proruskí separatisti podpísali dohodu v Minsku, má podľa nej ruský prezident, ktorý ich presvedčil, aby súhlasili s prímerím.

Rokovania v Minsku unavili všetkých