Zdravie
Všetky diskusie TASR TV
Rozhodnutie padlo pomerom hlasov 6:3 a predstavuje zásadné obmedzenie uplatňovania zákona o volebnom práve z roku 1965.
Autor TASR
Washington 29. apríla (TASR) — Najvyšší súd USA ovládaný konzervatívnymi sudcami v stredu zrušil mapu volebných obvodov v štáte Louisiana, v ktorom bol vytvorený druhý väčšinovo afroamerický obvod pre voľby do Kongresu, a označil to za protiústavný rasový gerrymandering. Rozhodnutie padlo pomerom hlasov 6:3 a predstavuje zásadné obmedzenie uplatňovania zákona o volebnom práve z roku 1965, najmä jeho kľúčového ustanovenia – paragrafu 2. TASR o tom informuje na základe správ agentúr DPA a AFP.
Gerrymandering je výraz označujúci účelové manipulovanie s hranicami volebných obvodov tak, aby došlo k zvýhodneniu politickej strany, ktorá ich úpravu presadila. Vzniknuté volebné obvody sú často nápadné tým, že nerešpektujú historické ani prirodzené hranice, majú zreteľne zložitý tvar a niekedy dokonca zahŕňajú odlišný počet voličov, čím porušujú princíp rovnosti voličov vo voľbách.
Súd konštatoval, že štát Louisiana sa pri stanovovaní nových hraníc volebných obvodov „príliš spoliehal na rasu“ a že zákon o volebnom práve nevyžadoval vytvorenie ďalšieho väčšinovo černošského obvodu. Preto neexistoval „presvedčivý štátny záujem“, ktorý by takýto postup ospravedlňoval.
„Táto mapa je protiústavným manipulovaním s volebnými obvodmi a jej uplatňovanie by porušilo ústavné práva žalobcov,“ uviedol pri vyhlásení rozsudku konzervatívny sudca Samuel Alito s odkazom na skupinu „neafroamerických“ voličov, ktorí podali sťažnosť.
Sudkyňa Elena Kaganová, ktorá hlasovala proti, kritizovala rozhodnutie súdu ako „vyprázdnenie“ základného práva na rasovú rovnosť vo voľbách, ktoré Kongres garantoval v zákone o volebnom práve.
Verdikt by nemal mať vplyv na voľby v novembri 2026, keďže je už neskoro na prijatie novej volebnej mapy. V týchto tzv. midterm elections, ktoré sa konajú v polovici štvorročného funkčného obdobia prezidenta, sa rozhodne o všetkých kreslách v Snemovni reprezentantov a 33 alebo 34 kreslách v Senáte. V mnohých štátoch sa v ten istý deň konajú aj voľby guvernéra a ďalšie miestne voľby a referendá.
Môže však ovplyvniť prax vytvárania volebných obvodov v celých USA, keďže posilňuje prístup, podľa ktorého je upravovanie hraníc obvodov podľa rasových kritérií protiústavné aj v prípadoch, keď má slúžiť na nápravu preukázanej diskriminácie.
Môže tiež viesť k ďalším sporom a umožniť štátom ovládaným republikánmi obmedziť počet obvodov, v ktorých majú menšinoví voliči reálnu šancu zvoliť kandidáta podľa vlastnej voľby.
Afroameričania tvoria tretinu obyvateľov Louisiany. Väčšina tejto skupiny obyvateľstva tradične uprednostňuje demokratov pred republikánmi. Po sčítaní ľudu v roku 2020 Louisiana prepracovala svoju volebnú mapu tak, že z dvoch okrskov, kde mali väčšinu Afroameričania, zostal len jeden. Tento krok na súde napadla Americká únia občianskych slobôd (ACLU) a ďalšie organizácie. Zákonodarný zbor Louisiany následne v roku 2024 schválil nový zákon s dvoma volebnými obvodmi s prevahou Afroameričanov. Žaloba skupiny „neafroamerických“ voličov proti tomuto rozhodnutiu nakoniec skončila na Najvyššom súde USA.
Gerrymandering je výraz označujúci účelové manipulovanie s hranicami volebných obvodov tak, aby došlo k zvýhodneniu politickej strany, ktorá ich úpravu presadila. Vzniknuté volebné obvody sú často nápadné tým, že nerešpektujú historické ani prirodzené hranice, majú zreteľne zložitý tvar a niekedy dokonca zahŕňajú odlišný počet voličov, čím porušujú princíp rovnosti voličov vo voľbách.
Súd konštatoval, že štát Louisiana sa pri stanovovaní nových hraníc volebných obvodov „príliš spoliehal na rasu“ a že zákon o volebnom práve nevyžadoval vytvorenie ďalšieho väčšinovo černošského obvodu. Preto neexistoval „presvedčivý štátny záujem“, ktorý by takýto postup ospravedlňoval.
„Táto mapa je protiústavným manipulovaním s volebnými obvodmi a jej uplatňovanie by porušilo ústavné práva žalobcov,“ uviedol pri vyhlásení rozsudku konzervatívny sudca Samuel Alito s odkazom na skupinu „neafroamerických“ voličov, ktorí podali sťažnosť.
Sudkyňa Elena Kaganová, ktorá hlasovala proti, kritizovala rozhodnutie súdu ako „vyprázdnenie“ základného práva na rasovú rovnosť vo voľbách, ktoré Kongres garantoval v zákone o volebnom práve.
Verdikt by nemal mať vplyv na voľby v novembri 2026, keďže je už neskoro na prijatie novej volebnej mapy. V týchto tzv. midterm elections, ktoré sa konajú v polovici štvorročného funkčného obdobia prezidenta, sa rozhodne o všetkých kreslách v Snemovni reprezentantov a 33 alebo 34 kreslách v Senáte. V mnohých štátoch sa v ten istý deň konajú aj voľby guvernéra a ďalšie miestne voľby a referendá.
Môže však ovplyvniť prax vytvárania volebných obvodov v celých USA, keďže posilňuje prístup, podľa ktorého je upravovanie hraníc obvodov podľa rasových kritérií protiústavné aj v prípadoch, keď má slúžiť na nápravu preukázanej diskriminácie.
Môže tiež viesť k ďalším sporom a umožniť štátom ovládaným republikánmi obmedziť počet obvodov, v ktorých majú menšinoví voliči reálnu šancu zvoliť kandidáta podľa vlastnej voľby.
Afroameričania tvoria tretinu obyvateľov Louisiany. Väčšina tejto skupiny obyvateľstva tradične uprednostňuje demokratov pred republikánmi. Po sčítaní ľudu v roku 2020 Louisiana prepracovala svoju volebnú mapu tak, že z dvoch okrskov, kde mali väčšinu Afroameričania, zostal len jeden. Tento krok na súde napadla Americká únia občianskych slobôd (ACLU) a ďalšie organizácie. Zákonodarný zbor Louisiany následne v roku 2024 schválil nový zákon s dvoma volebnými obvodmi s prevahou Afroameričanov. Žaloba skupiny „neafroamerických“ voličov proti tomuto rozhodnutiu nakoniec skončila na Najvyššom súde USA.
