< sekcia Zahraničie

Pred 80 rokmi objavili Jaskyňu Lascaux - Sixtínsku kaplnku praveku

Replika slávnej prehistorickej jaskyne Lascaux známej nástennými maľbami spred 18.000 rokov Foto: Teraz.sk/Youtube

Najkrajšiu a najvznešenejšiu galériu umenia staršej doby kamennej sa podarilo nájsť pri dedinke Montignac úplne náhodne, keď deti hľadali na kopci pri rieke Vézere svojho psa.

Paríž 11. septembra (TASR) – S údolím rieky Vézere na juhozápade Francúzska sa spája viacero pomenovaní. Hovorí sa o ňom aj ako o rodisku umenia či ako o hlavnom meste svetového praveku. Postupne sa tam totiž objavilo 25 jaskýň a 147 prehistorických lokalít.

Jednou z nich je jaskyňa Lascaux, v ktorej sa nachádzajú fascinujúce farebné kresby staré okolo 17.000 rokov. V sobotu 12. septembra uplynie 80 rokov odvtedy, čo boli objavené najslávnejšie prehistorické maľby, označované aj ako "Sixtínska kaplnka praveku".

Najkrajšiu a najvznešenejšiu galériu umenia staršej doby kamennej sa podarilo nájsť pri dedinke Montignac úplne náhodne, keď deti hľadali na kopci pri rieke Vézere svojho psa. Jaskyňu objavili 12. septembra 1940 štyria miestni chlapci: Marcel Ravidat, Jacques Marsal, Georges Agnel a Simon Coencas. Na nástenných maľbách ožili pred nimi vyhynuté zvieratá, ako napríklad divoké kone, mamuty, tury, jelene alebo bizóny, ale aj rôzne obrazy vytvorené fantáziou – k tým najznámejším patrí jednorožec z Lascaux.

"Boli sme ohúrení. Nič také sme nečakali. Objaviť tie maľby bolo ako nájsť zlatú baňu," povedal Coencas v roku 2015 v rozhovore pre rozhlasovú stanicu France Bleu Périgord. Simon Coencas zomrel 2. februára 2020 vo veku 93 rokov v Paríži ako posledný zo štvorice objaviteľov jaskyne Lascaux.

O objave povedali chlapci svojmu učiteľovi Leónovi Lavalovi. Ten si išiel jaskyňu pozrieť 19. septembra 1940 a ihneď mu bolo jasné, že ide o dielo výnimočné. O dva dni nato sa začal výskum.

Jaskyňa pozostáva z hlavného priestoru, širokého 20 metrov a vysokého päť metrov, a menších galérií. Na stenách je okolo 600 rytín a 1500 kresieb a malieb zvierat. Mnohé z nich majú obrovské rozmery, niektoré sú až päťmetrové. Archeológovia sa domnievajú, že jaskyňa bola dlhodobo využívaná ako centrum poľovníckych a náboženských obradov.

Maľby na svetlom podklade majú odtiene červenej, hnedej a žltej farby. Na nedostupných miestach sú jasné známky použitia lešení. Archeológovia sa domnievajú, že toto miesto mohlo mať rituálny význam aj pre prítomnosť zachovanej kresby zjavne mužskej postavy s vtáčou hlavou.

"Nevytvorili sme vôbec nič," povedal po pozretí si malieb slávny španielsky maliar Pablo Picasso.

Verejnosť vstúpila prvýkrát do jaskyne v roku 1948. Umelé zásahy do prirodzeného prostredia spolu s obrovským množstvom návštevníkov však utlmovali jas farieb a spôsobili rast rias, húb a kryštalických povlakov na stenách, čím dochádzalo k znehodnocovaniu neobyčajných malieb. Preto v roku 1963 vstup do jaskyne uzavreli a prístupná zostala prakticky len pre historikov.

Avšak pre veľký záujem o túto jedinečnú pamiatku sa francúzske úrady rozhodli 200 metrov od vchodu do pôvodnej jaskyne vybudovať jej vernú repliku s názvom Lascaux II, ktorá bola otvorená v roku 1983. Ročne si ju prehliadne asi 300.000 ľudí.

Existuje aj putovná expozícia malieb z jaskyne, známa ako Lascaux III, a od roku 2016 je v Montignacu v kraji Dordogne verejnosti prístupná tiež replika Lascaux IV.

Do zeme polozapustený objekt, postavený z betónu a skla s rozlohou 8500 metrov štvorcových, je replikou originálu, pokiaľ ide o rozmery malieb, reliéfy i farby v pôvodnej jaskyni. Návštevníka sprevádza pri vchode dokonca aj "štekot" psa, ktorý svojho času vyňuchal vchod do jaskyne. Osvetlenie v "jaskyni" je tlmené, riadené pohybovými senzormi. Teplota v objekte je 13 stupňov Celzia, vlhkosť je 80-percentná, čiže prostredia vytvára pocit, ako keby sa návštevník nachádzal v skutočnej jaskyni.

Do zoznamu svetového dedičstva UNESCO bola jaskyňa Lascaux zapísaná v roku 1979 spolu s ostatnými jaskyňami v údolí rieky Vézere.