Zdravie
Všetky diskusie TASR TV
Prezident Emmanuel Macron sa politicky zaviazal, že zabezpečí ich návrat, čím zašiel ďalej ako jeho predchodca Nicolas Sarkozy, ktorý uznal historické krivdy voči viacerým africkým krajinám.
Autor TASR
Paríž 13. apríla (TASR) - Dolná komora francúzskeho parlamentu v pondelok začína rokovať o návrhu zákona, ktorý má zjednodušiť návrat umeleckých diel ulúpených počas koloniálnej éry do krajín pôvodu. TASR o tom píše podľa agentúry AFP.
Francúzsko stále vlastní desaťtisíce umeleckých diel, ktoré získalo násilím v krajinách svojej koloniálnej ríše. Návrh zákona o ich vrátení do krajiny pôvodu schválil v januári jednomyseľne Senát (horná komora parlamentu) a teraz ho musí schváliť Národné zhromaždenie (dolná komora).
Prezident Emmanuel Macron sa politicky zaviazal, že zabezpečí ich návrat, čím zašiel ďalej ako jeho predchodca Nicolas Sarkozy, ktorý uznal historické krivdy voči viacerým africkým krajinám.
Krátko po nástupe do úradu v roku 2017 Macron počas návštevy v Burkine Faso sľúbil, že Francúzsko už nikdy nebude zasahovať do svojich bývalých kolónií a vyhlásil, že do piatich rokov uľahčí návrat afrického kultúrneho dedičstva.
Prerokúvaný návrh zákona má zefektívniť proces návratu umeleckých predmetov nadobudnutých v rokoch 1815 až 1972. V súčasnosti sú diela v štátnych múzeách považované za neodňateľný majetok štátu a nemožno ich jednoducho vyňať zo zbierok a vrátiť. Prípadné reštitúcie sa doteraz riešili pre konkrétne predmety ad hoc zákonmi prijatými parlamentom.
Paríž čelí množstvu žiadostí o reštitúcie, najmä z Alžírska, Mali a Beninu. V roku 2025 francúzsky parlament schválil vrátenie „hovoriaceho bubna“, ktorý koloniálne jednotky v roku 1916 odobrali kmeňu Ebrie. Domov, na Pobrežie Slonoviny, sa vrátil v marci.
Návrh zákona vyvolal vo Francúzsku politické spory - krajne ľavicová strana Nepoddajné Francúzsko (LFI) chce jeho rozsah rozšíriť. Naopak, krajne pravicové Národné združenie (RN) chce obmedziť reštitúcie umenia z koloniálnej éry iba na štáty, ktoré majú s Francúzskom „srdečné“ vzťahy. Po sérii prevratov v západnej Afrike vládnu v niekoľkých bývalých francúzskych kolóniách vojenské junty nepriateľské voči Parížu.
Už v roku 2023 Francúzsko prijalo dva takzvané rámcové zákony o navrátení predmetov v dvoch kategóriách – jeden sa týkal majetku ulúpeného židovským rodinám počas druhej svetovej vojny a druhý repatriácie ľudských pozostatkov z verejných zbierok.
Francúzsko stále vlastní desaťtisíce umeleckých diel, ktoré získalo násilím v krajinách svojej koloniálnej ríše. Návrh zákona o ich vrátení do krajiny pôvodu schválil v januári jednomyseľne Senát (horná komora parlamentu) a teraz ho musí schváliť Národné zhromaždenie (dolná komora).
Prezident Emmanuel Macron sa politicky zaviazal, že zabezpečí ich návrat, čím zašiel ďalej ako jeho predchodca Nicolas Sarkozy, ktorý uznal historické krivdy voči viacerým africkým krajinám.
Krátko po nástupe do úradu v roku 2017 Macron počas návštevy v Burkine Faso sľúbil, že Francúzsko už nikdy nebude zasahovať do svojich bývalých kolónií a vyhlásil, že do piatich rokov uľahčí návrat afrického kultúrneho dedičstva.
Prerokúvaný návrh zákona má zefektívniť proces návratu umeleckých predmetov nadobudnutých v rokoch 1815 až 1972. V súčasnosti sú diela v štátnych múzeách považované za neodňateľný majetok štátu a nemožno ich jednoducho vyňať zo zbierok a vrátiť. Prípadné reštitúcie sa doteraz riešili pre konkrétne predmety ad hoc zákonmi prijatými parlamentom.
Paríž čelí množstvu žiadostí o reštitúcie, najmä z Alžírska, Mali a Beninu. V roku 2025 francúzsky parlament schválil vrátenie „hovoriaceho bubna“, ktorý koloniálne jednotky v roku 1916 odobrali kmeňu Ebrie. Domov, na Pobrežie Slonoviny, sa vrátil v marci.
Návrh zákona vyvolal vo Francúzsku politické spory - krajne ľavicová strana Nepoddajné Francúzsko (LFI) chce jeho rozsah rozšíriť. Naopak, krajne pravicové Národné združenie (RN) chce obmedziť reštitúcie umenia z koloniálnej éry iba na štáty, ktoré majú s Francúzskom „srdečné“ vzťahy. Po sérii prevratov v západnej Afrike vládnu v niekoľkých bývalých francúzskych kolóniách vojenské junty nepriateľské voči Parížu.
Už v roku 2023 Francúzsko prijalo dva takzvané rámcové zákony o navrátení predmetov v dvoch kategóriách – jeden sa týkal majetku ulúpeného židovským rodinám počas druhej svetovej vojny a druhý repatriácie ľudských pozostatkov z verejných zbierok.
