< sekcia Slovensko

UNIKÁTNE FOTOGRAFIE: História výstavby diaľničných úsekov

Na archívnej snímke z 11. júla 1980 stavba autostrádno-železničného mosta v Bratislave. staviteľstva. Foto: FOTO TASR/Vladimír Gabčo

Vďaka projektu digitalizácie vám prinášame UNIKÁTNE fotografie z archívu Tlačovej agentúry Slovenskej republiky.

Bratislava 10. februára (Teraz.sk) - Ako vyzerala výstavba cestných komunikácií na našom území nám priblížia unikátne fotografie z archívu TASR.

Jar 1968

Prvou časťou diaľnice naprieč republikou bude na východnom Slovensku zatiaľ ako jeden dopravný pás preložka cesty č. 18 v úseku kúpele Sivá brada - Spišské Podhradie. Nová cesta s 13 metrov širokou vozovkou sa má dokončiť v priebehu troch rokov nákladom takmer 30 miliónov korún. Povedľa vodiacich pruhov budú jej súčasťou aj dva parabolické mosty, dva cestné nadjazdy a jeden podjazd. Kríženie ciest s odbočením do obcí Jablonov a Studenec bude mimoúrovňové.

Na archívnej snímke z 26. marca 1968 pri Spišskom hrade úsek diaľnice na východe republiky.
Foto: FOTO TASR/Vladimír Gabčo


Zima 1975

Nový úsek autostrády, ktorý odovzdajú do používania v piatok 12. decembra podstatne zlepší dopravné pomery na najfrekventovanejšej výpadovej ceste z Bratislavy do Senca. Jeho základné parametre, t.j. šírkové usporiadanie a konštrukcia vozovky sú zhodné s autostrádou medzi Bratislavou a Malackami. Úsek Bratislava- Senec tvorí prvú časť autostrády D-61 Bratislava-Trenčín, ktorá je súčasťou medzinárodného cestného ťahu E-16 Varšava - Budapešť.

Splnenie združeného socialistického záväzku, odovzdať nový sek o 9 mesiacov pred plánovaným termínom, prinesie okolo 45 miliónov korún úspor na prepravných nákladoch. Pohľad na nový úsek autostrády Bratislava-Senec, kde dopraváci robia posledné úpravy.

Na archívnej snímke z 11. decembra 1975 autostráda Bratislava-Senec pred otvorením.
Foto: FOTO TASR/Vladimír Gabčo


Jar 1979

Inžinierske stavby n.p. Košice, mostný závod v Šarišských Lúkach budujú v okrese Liptovský Mikuláš, pri obci Liptovský Ján viadukt na dialničnom úseku D1. Diaľničný most o dĺžke 1028 metrov križuje v tomto úseku železničnú trať, tok Váhu, štátnu cestu č. 18 a časť obcí Podtureň a Uhorská Ves. Je to experimentálna stavba, pri ktorej sa na 36 podperných bodov uloží letmou montážou 748 segmentov. Jeden segment váži 75 ton.

Most bude súčasťou dialničného úseku z Liptovského Jána do Liptovského Hrádku, ktorý je teraz vo výstavbe. Kolektív pracovníkov mostného závodu overuje výrobu a montáž mostných segmentov novými technologickými zariadeniami, ktoré vyvinuli konštrukčné pracoviská Inžinierskych stavieb a ďalších podnikov. Na snímke kolektív železiarov vedený Tomášom Borsukom pri montáži armatúry 75 tonového mostného segmentu.

Na archívnej snímke z 22. marca 1979 diaľničný most pri Liptovskom Jáne.
Foto: FOTO TASR/Vladimír Gabčo


Zima 1979

Najdlhšie premostenie na budovanej diaľničnej sieti v ČSSR vyrastá na diaľnici D1 v úseku medzi Liptovským Jánom a Liptovským Hrádkom. Náročný viadukt v dĺžke 1038 metrov sa klenie ponad obec Podtureň, železnicu, rieku Váh a štátnu cestu. Pracovníci Inžinierskych stavieb n.p. Košice ho budujú ojedinelou technológiou, prvý krát použitou u nás i v krajinách RVHP. Spočíva v montáži 70 tonových segmentov. Celé technologické zariadenie na ich výrobu, prepravu a montáž vyrobili naše závody.

V týchto dňoch dokončujú experimentálny úsek dlhý 220 metrov, kde na 4 piliere zmontovali 90 segmentov. Tým overili vhodnosť novej technológie pre dlhé premostenia a bude ju možné využiť aj na ďalšie stavby podobného druhu. Od začiatku roku prestavali 50 miliónov korún, čím úspešne splnili plánované úlohy. Pohľad na montážne zariadenie a montáž najdlhšieho premostenia na budovanej dialničnej sieti.

Na archívnej snímke z 29. decembra 1979 najdlhšie premostenie na D1 v ČSSR v Podturni.
Foto: FOTO TASR/Vladimír Gabčo


Leto 1980

Kolektív pracovníkov Inžinierskych stavieb Košice úspešne pokračuje vo výstavbe najdlhšieho premostenia v ČSSR, budovaného na diaľničnej sieti - viaduktu pri Liptovskom Jáne v okrese Liptovský Mikuláš. V prvom polroku prestavali vyše 28 miliónov korún, pričom vyrobili 93 kusov 75 tonových segmentov. Zmontovali 46 kusov čo predstavuje ďalších 130 metrov diaľničného mostu.

Na archívnej snímke z 10. júla 1980 výstavba viaduktu pri Liptovskom Jáne. Kolektív pracovníkov Inžinierskych stavieb Košice, úspešne pokračuje vo výstavbe najdlhšieho premostenia v ČSSR, budovaného na diaľničnej sieti - viaduktu pri Liptovskom Jáne v okrese Liptovský Mikuláš.
Foto: FOTO TASR/Vladimír Gabčo


Po dokončení tejto ojedinelej stavby, ktorá preklenie dve cesty, rieku Váh a železničnú trať bude mostný objekt dlhý 1038 metrov. Na stavbe sa overuje náročná technológia montáže, nová nielen v ČSSR, ale aj v ostatných krajinách z RVHP - montáž 75 tonových betónových blokov.

Na archívnej snímke z 10. júla 1980 výstavba viaduktu pri Liptovskom Jáne.
Foto: FOTO TASR/Vladimír Gabčo


Technologické zariadenia potrebné na výrobu, prepravu a montáž týchto segmentov vyvinuli a vyrobili čs. podniky. V týchto dňoch stavbári betónujú základové časti a piliere II. a III. dilatačného celku A mostu, vysoké 21 až 29 metrov. Pokračuje aj výroba ďalších segmentov a ich príprava na montáž.

Na archívnej snímke z 11. júla 1980 stavba autostrádno-železničného mosta v Bratislave.
Foto: FOTO TASR/Vladimír Gabčo


Prvýkrát v socialistických krajinách použil n.p. Doprastav na stavbe pravobrežných estakád pri budovaní autostrádno-železničného mosta cez Dunaj v Bratislave metódu tzv. výsuvnej skruže. Tento progresívny systém, ktorý je novinkou v mostnom staviteľstve nahrádza klasický spôsob podporného lešenia. Na prvom úseku mosta ukončujú Hutné montáže Ostrava kompletné osadenie oceľových nosníkov železničnej estakády (na snímke dole). Spodnú stavbu jej pilierov zabezpečujú pracovníci Železničného staviteľstva.



Páči sa mi TERAZ.SK na Facebooku

Staňte sa fanúšikom a sledujte dôležité správy z TASR priamo na vašom Facebooku.