Bratislava/Berlín 1. október (TASR) - Tlačová agentúra SR prináša septembrový výberový prehľad udalostí v Nemecku. Sú v ňom zahrnuté správy významného politického charakteru, ďalej udalosti zásadného geopolitického a hospodárskeho významu.



2. septembra - Počet obyvateľov na území bývalej komunistickej Nemeckej demokratickej republike (NDR) klesol o 16 percent od zjednotenia Nemecka v roku 1990. V spolkových krajinách bývalého západného Nemecka počet obyvateľov od znovuzjednotenia stúpol v priemere o 10 percent. Najviac v Bavorsku so 16-percentným nárastom populácie a Bádensku-Württembersku so 14-percentným nárastom.

- Ruský prezident Vladimir Putin je „snáď najhorší vojnový zločinec našej éry,“ vyhlásil nemecký kancelár Friedrich Merz. DPA konštatuje, že Merz od nástupu do úradu v máji tohto roku kritizuje Rusko, pričom obviňuje Moskvu z „najvážnejších vojnových zločinov“ a „teroru proti civilnému obyvateľstvu“.



4. septembra - Krajinský líder pravicovej Alternatívy pre Nemecko (AfD) vyhlásil, že strana nemá „žiadne dôkazy“ nasvedčujúce tomu, že sedem jej kandidátov do komnálnych volieb zomrelo počas kampane inak než prirodzenou smrťou. Volebnú kampaň tam v posledných dňoch sprevádzali správy o úmrtiach kandidátov, pričom na situáciu upozornili aj spolupredsedníčka strany Alice Weidelová a americký miliardár a podporovateľ tejto strany Elon Musk.



5. septembra — Najviac žiadostí o azyl v Nemecku v doterajšom priebehu tohto roka podali občania Afganistanu. Spolkový úrad pre migráciu a utečencov oznámil, že od začiatku januára do konca augusta prijal celkovo 104.012 žiadostí, pričom Afganci ich podali 30.779.



6. septembra – Predseda bavorskej Kresťanskosociálnej únie (CSU) Markus Söder odmietol úvahy o nasadení nemeckej armády na Ukrajine v rámci bezpečnostných záruk pre túto krajinu. V tejto otázke sa jeho postoj odlišuje od spolkového kancelára Friedricha Merza, ktorý aktuálne nechce nič vylučovať. Söderova CSU je na spolkovej úrovni súčasťou vládnej koalície spolu s Merzovou Kresťanskodemokratickou úniou (CDU) a Sociálnodemokratickou stranou Nemecka (SPD).



11. septembra - Nemeckí predstavitelia potvrdili, že podpaľačský útok, ktorý v týždni prerušil dodávky elektriny vo veľkej časti juhovýchodného Berlína, spáchali ľavicoví extrémisti. Skupina na internete uverejnila list s priznaním zodpovednosti, ktorý je podľa krajinskej ministerky vnútra Iris Sprangerovej pravý. Výpadok elektriny spôsobil požiar stožiarov vysokého napätia v berlínskej štvrti Johannisthal, čo viedlo k značným škodám na dôležitých elektrických vedeniach. Bez elektriny ostalo približne 50.000 domácností a podnikov.



16. septembra - Nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier odmietol poľské požiadavky na ďalšie reparácie za druhú svetovú vojnu. Reagoval na vyhlásenia nového poľského prezidenta Karola Nawrockého, ktorý túto tému otvoril počas svojej prvej oficiálnej návštevy v Nemecku. Steinmeier prostredníctvom svojej hovorkyne uviedol, že otázka reparácií je z pohľadu Nemecka právne uzavretá.

- Americká automobilka Ford plánuje zrušiť vo svojom nemeckom závode v Kolíne nad Rýnom do konca tohto roka 1000 pracovných miest. Ako dôvod oznámila slabý dopyt po elektrických vozidlách. Výroba v Kolíne sa zredukuje z pôvodne dvojzmennej prevádzky na jednozmennú, a to od januára budúceho roka.



17. septembra - Strana Alternatíva pre Nemecko (AfD) v prieskume verejnej mienky predbehla koaličný blok Kresťanskodemokratickej únie (CDU) a Kresťanskosociálnej únie (CSU). Podpora pre AfD sa v porovnaní s augustovým prieskumom posilnila o dva percentuálne body na 27 percent, zatiaľ čo pre CDU/CSU sa oslabila o jeden bod na 26 percent. Tretích sociálnych demokratov (SPD) by volilo 15 percent voličov, o jeden percentuálny bod viac ako v auguste.



18. septembra - Vôbec najstaršieho šimpanza druhu bonobo na svete utratili v nemeckej zoologickej záhrade vo veku 61 rokov. Pre tento druh ide o mimoriadne vysoké číslo. Šimpanza Mata utratili zo zdravotných dôvodov, trpel osteoartritídou bedrového kĺbu a srdcovým zlyhaním súvisiacim s pokročilým vekom.



20. septembra - V bavorskom Mníchove sa začal pivný festival Oktoberfest, na ktorom organizátori očakávajú v tomto roku asi 6 miliónov návštevníkov. Oktoberfest oficiálne otvoril mníchovský starosta Dieter Reiter narazením pivného suda a tradičným zvolaním „O’zapft is!“ (Je narazené). Cena za liter piva (tzv. „Mass“) sa pohybuje medzi 14,50 až 15,80 eura podľa jednotlivých stanov, v predchádzajúcom roku to bolo 13,60 až 15,30 eura.

- Nemecké hlavné mesto pomenuje jednu zo svojich ulíc po zosnulom kancelárovi Helmutovi Kohlovi, ktorý stál na čele úsilia o zjednotenie krajiny po páde Berlínskeho múru v roku 1989. Berlínska Hofjägerallee, ktorá vedie cez park Tiergarten k ikonickému Víťaznému stĺpu (Siegessäule), bude niesť nový názov na počesť Kohla. „



25. septembra - Nemecký kancelár Friedrich Merz navrhol využiť zmrazené ruské aktíva na uvoľnenie bezúročnej pôžičky vo výške 140 miliárd eur na pomoc Ukrajine zo strany Európskej únie. EÚ by podľa neho mohla tieto peniaze Kyjevu poskytnúť bez zasahovania do vlastníckych práv Ruska. Peniaze by sa vrátili až po tom, čo Rusko zaplatí Ukrajine za škody, ktoré jej spôsobilo počas vojny.



27. septembra - Nemci vyhodia každý rok takmer 11 miliónov ton jedla a potravín. Vyhlásil to minister poľnohospodárstva Alois Rainer.



28. septembra - Počas predstavenia v nemeckom meste Bautzen došlo k tragickému nešťastiu, pri ktorom cirkusová akrobatka spadla z hrazdy z výšky približne piatich metrov. Pád neprežila, diváci opustili cirkusové šapitó a odišli domov. Incident sa odohral pred očami takmer 100 divákov, medzi ktorými bolo aj mnoho rodín s deťmi.



29. septembra - Nemecko poskytlo v minulom roku na klimatické projekty v rozvojových a rozvíjajúcich sa krajinách viac peňazí ako kedykoľvek predtým. Celkovo na rozvojovú pomoc v oblasti ochrany klímy smerovalo 11,8 miliardy eur, oznámilo nemecké ministerstvo životného prostredia. Zo štátneho rozpočtu pochádzalo 6,1 miliardy eur, 4,6 miliardy eur poskytli nemecké rozvojové banky na úvery, z ktorých sa financuje napríklad výstavba veterných a solárnych elektrární. Od súkromných investorov prišlo 1,1 miliardy eur.



30. septembra - Podniky združené v iniciatíve Made for Germany majú za cieľ investovať v Nemecku do roku 2028 približne 735 miliárd eur. Od oficiálneho oznámenia vzniku iniciatívy sa k nej pridalo ďalších 44 spoločností, čím počet jej členov vzrástol na 105. V čase vzniku iniciatívy zúčastnené spoločnosti sľúbili investovať v Nemecku do roku 2028 najmenej 631 miliárd. Zvýšená suma 735 miliárd eur zahŕňa plánované aj nové kapitálové investície, výdavky na výskum a vývoj, ako aj záväzky od medzinárodných investorov.