< späť

Gréci v referende odmietli reformy, Tusk zvolal eurosummit

Volič v hlasovacej miestnosti počas referenda v Aténach 5. júla 2015 Foto: TASR/AP

Summit lídrov krajín eurozóny by sa mal konať v utorok po tom, ako Gréci v referende odmietli podmienky pomoci medzinárodných veriteľov.

Atény 5. júla (TASR/Teraz.sk) - Grécki voliči v nedeľu rozhodovali v ostro sledovanom referende o ďalších úsporných opatreniach a reformách v tejto krajine. Výsledok hlasovania by mohol rozhodnúť aj o ďalšom zotrvaní Grécka v eurozóne, uviedla agentúra Reuters. Účasť v referende musí byť nad 40 %, aby bolo platné.

Gréci s veľkým náskokom odmietli podmienky pomoci medzinárodných veriteľov, ukázala to oficiálna projekcia výsledkov nedeľného referenda, o ktorej informovala agentúra Reuters. Spoločnosť Singular Logic, ktorá spracúva výsledky pre ministerstvo vnútra, uviedla, že podľa jej hodnotenia podporilo v referende odpoveď "nie" vyše 61 percent voličov. Za prijatie podmienok medzinárodných veriteľov sa podľa tohto odhadu vyslovilo iba 39 percent voličov.

Tento odhad potvrdzujú čiastkové výsledky referenda. Po zrátaní vyše 97 percent odovzdaných hlasov vedú hlasy proti prijatiu podmienok medzinárodných veriteľov. Tábor "nie" získal zatiaľ vyše 61 percent hlasov.

Grécky premiér Alexis Tsipras hovoril v nedeľu večer telefonicky s francúzskym prezidentom Francoisom Hollandom, uviedla to agentúra Reuters s odvolaním sa na gréckeho vládneho predstaviteľa.

Grécky minister práce Panos Skurletis vyhlásil, že odmietnutie návrhov veriteľov posilní postavenie vlády v rokovaniach s veriteľmi. "Vláda má teraz silný rokovací nástroj, aby dosiahla dohodu, ktorá pre nás otvorí novú cestu," povedal reportérom.
Na snímke volebná miestnosť v Aténach 5. júla 2015.
Foto: TASR/AP

Taliansky minister zahraničných vecí Paolo Gentiloni sa v reakcii na neúplné výsledky referenda vyjadril, že nadišiel časť "pokúsiť sa znova o dohodu. Ale z gréckeho labyrintu nie je úniku so slabou Európou, ktorá nerastie," citovala ho agentúra Reuters.

Proeurópske strany varovali, že "nie" znamená v podstate odmietnutie rokovania s veriteľmi, čo postaví Grécko na cestu von z eurozóny.
Rozdielne názory rodín
Hlava rodiny Danikoglusovcov, Dimitris (48) pracujúci v rodinnom klenotníctve, hlasuje za "áno" úsporným opatreniam. Obáva sa totiž, že Grécko bude ohrozené, ak odíde z eurozóny. "Som nútený hlasovať 'áno', lebo chcem zostať v eurozóne a v EÚ. Neviem si predstaviť Grécko mimo Európy a neverím tomu, že ak budeme hlasovať 'nie', budeme môcť zostať," vysvetlil majiteľ obchodu.

Jeho dcéra a študentka filozofie na univerzite Alexandra (20) hlasuje "nie, pretože je už unavená z toho, ako bohatšie európske krajiny komandujú Grécko". Vysvetlila: "Mám strach zo svojej budúcnosti. Každý deň vidím, ako ľudí prepúšťajú zo zamestnania. Vidím ľudí, ako vyhladovaní trpia na uliciach... Z eurozóny ide na nás teror. Chcem tomu odporovať. Nechcem, aby nás ovládali všetky tieto veľké krajiny."

Syn Nikolas (23), ktorý sa pripravuje na kariéru právnika, stojí po boku otca. A myslí si, že polarizované Grécko sa možno nachádza na pokraji občianskej vojny. "Vnímam napätie v práci, napätie na uliciach, v kaviarňach. Ľudia sa celý čas len hádajú. Bojím sa súčasnej situácie. Bojím sa, naozaj. Hlasujem 'áno', lebo chcem diskusiu s Európou. Ak v referende preváži 'nie', obávam sa, že žiadna diskusia nebude - alebo budú podmienky tvrdšie než doteraz," vysvetlil svoj postoj syn.

Manželka Dimitra (48), pracujúca v rodinnom klenotníctve, nedôveruje kampani "áno", ani kampani "nie" a vôbec nemá v pláne ísť hlasovať v tomto závažnom referende. "Chcem zostať v EÚ, ale nehlasujem 'áno', lebo neverím stranám, ktoré presadzujú tento postoj. Veď práve oni túto krízu spôsobili. Neverím ani stranám vyzývajúcim na 'nie'. Mám z nich ten istý pocit," uviedla manželka.
Tusk zvolal na utorok eurosummit, Juncker sa už radí s lídrami krajín eurozóny

Európska komisia (EK) v nedeľu krátko pred polnocou vydala oficiálne vyhlásenie, podľa ktorého berie na vedomie a rešpektuje výsledok referenda v Grécku.

Predseda EK Jean-Claude Juncker v správe pre médiá oznámil, že už v priebehu večera začal a v pondelok bude pokračovať s konzultáciami s lídrami 18 členských krajín eurozóny. Rovnako bude hovoriť aj s predsedami ostatných inštitúcií EÚ. V pondelok dopoludnia ho čaká konferenčný hovor na linke s predsedom Európskej rady Donaldom Tuskom, predsedom Euroskupiny Jeroenom Dijsselbloemom a šéfom Európskej centrálnej banky (ECB) Mariom Draghim.

Okrem toho má Juncker v úmysle v utorok vystúpiť s prejavom ohľadom situácie v Grécku po referende pred poslancami Európskeho parlamentu na ich plenárnom rokovaní v Štrasburgu.

Predseda Európskej rady Donald Tusk medzitým potvrdil informáciu, že v utorok večer sa uskutoční ďalší mimoriadny summit eurozóny. Najvyšší lídri krajín menovej únie budú diskutovať o gréckej dlhovej kríze po tom, ako výsledky nedeľňajšieho referenda v Grécku potvrdili, že väčšina gréckych voličov odmieta veriteľmi navrhované podmienky finančnej pomoci.

"Zvolal som eurosummit na utorok večer na 18.00 h, aby sme prerokovali situáciu po referende v Grécku," oznámil Tusk prostredníctvom svojho účtu na Twitteri.

Merkelová a Hollande sa vyslovili za summit lídrov eurozóny v utorok

Nemecká kancelárka Angela Merkelová sa v nedeľu večer v telefonáte s francúzskym prezidentom Francoisom Hollandom zhodla, že summit lídrov krajín eurozóny by sa mal konať v utorok po tom, ako Gréci v referende odmietli podmienky pomoci medzinárodných veriteľov. Oznámil to hovorca nemeckej vlády.

Merkelová a Hollande sú podľa neho tiež zajedno v tom, že výsledky hlasovania gréckych občanov by mali byť rešpektované. Francúzsky Elyzejský palác potvrdil, že obaja lídri si želajú summit v utorok, píše agentúra Reuters.

Tsipras poďakoval Grékom za odvážnu voľbu, chce ďalšie rokovania

Grécky premiér Alexis Tsipras poďakoval Grékom za "veľmi odvážnu voľbu" v tom, že odmietli podmienky pomoci medzinárodných veriteľov. V televíznom vystúpení súčasne vyhlásil, že jeho vláda je pripravená okamžite sa vrátiť k rokovaniam, ktorých prvou prioritou bude opätovné otvorenie gréckych bánk, informovali agentúry Reuters a DPA.

Tsipras odmietol názory, že referendum bolo v podstate hlasovaním o tom, či Grécko ostane v eurozóne. Podľa vlastných slov si je plne vedomý toho, že grécki voliči mu teraz dali mandát na dosiahnutie uskutočniteľného riešenia rokovaniami, nie na roztržku s Európou. Atény sú pripravené realizovať reformy, zdôraznil s tým, že naliehavo potrebné sú investície, ako aj reštrukturalizácia dlhov.

Grécky premiér tiež informoval, že požiada prezidenta, aby v pondelok zvolal stretnutie lídrov všetkých politických strán, na ktorom ich bude informovať o situácii. Tsipras dodal, že referendum nemá žiadneho víťaza ani porazeného. Grécky ľud však za ťažkých podmienok dokázal, že "demokracia sa nenechá vydierať", citovala ho agentúra AP.
Grécky minister financií Janis Varufakis v hlasovacej miestnosti v Aténach 5. júla 2015
Foto: TASR/AP

J. Varufakis chce rokovať, podľa S. Gabriela grécky premiér spálil posledný most

Grécky minister financií Janis Varufakis v reakcii na vysoko pravdepodobné víťazstvo tábora odmietajúceho podmienky veriteľov vyhlásil, že grécki občania povedali "nie" pokračujúcim úsporným opatreniam a aj vzhľadom na túto skutočnosť sa obráti na veriteľov s cieľom dosiahnuť dohodu. Informovali o tom agentúry AP a DPA.

Ako Varufakis povedal, "nie" od ľudí znamená rozhodnutie v prospech demokracie a sociálnej spravodlivosti. Podľa neho "s týmto odvážnym nie" bude môcť grécka vláda vyzvať veriteľov na rokovania, aby našli spoločnú reč.

Nemecký minister hospodárstva Sigmar Gabriel ale o diskusiách o novom programe zapochyboval. Ako povedal pre denník Tagesspiegel, na ktorý sa odvolala agentúra Reuters, je ťažké predstaviť si rozhovory o novom záchrannom programe s Grékmi po tom, ako krajina podmienky veriteľov jednoznačne odmietla.

"Po odmietnutí pravidiel platných v eurozóne... sú rokovania o programe v hodnote miliárd eur len ťažko mysliteľné," povedal Gabriel. Zároveň dodal, že grécky premiér Alexis Tsipras "spálil posledný most, ktorý mohol Grékom a Európe umožniť posunúť sa smerom ku kompromisu".

J. VAN OVERTVELDT: Grécke "nie" veci skomplikuje, dvere ale ostávajú otvorené

Grécke "nie" návrhom medzinárodných veriteľov na riešenie finančnej krízy v krajine veci skomplikuje, napriek tomu dvere na ďalšie rokovania ostávajú otvorené. Povedal to belgický minister financií Johan Van Overtveldt, ktorý ako jeden z prvých predstaviteľov eurozóny reagoval na oficiálne predbežné výsledky referenda v Grécku. Tie poukazujú na výrazné víťazstvo tábora odmietajúceho podmienky veriteľov. Informovala o tom agentúra AP.

Ako povedal pre televíznu stanicu VRT, víťazstvo tábora "nie" veci skomplikuje. Trvá však na tom, že dvere ostávajú otvorené, aby sa mohli čo najskôr, "doslova do niekoľkých hodín", obnoviť rozhovory s gréckou vládou. Podľa neho by Euroskupina mohla znovu začať diskutovať o opatreniach, "ktoré vrátia grécku ekonomiku na správnu cestu a poskytnú Grékom perspektívu do budúcnosti".

S Gréckom je nutné ďalej diskutovať aj pri výsledku NIE, tvrdí Francúzsko a Taliansko

Medzinárodní veritelia upozorňujú, že grécke "nie" v referende bude znamenať zamietnutie pravidiel, ktorými sú viazané členské štáty eurozóny a zmarenie nádejí na uzatvorenie novej dohody, ktorá umožní udržanie Grécka v menovom bloku. Ale niektoré európske krajiny nádej na pokračovanie rozhovorov stále živia, aj v prípade, že by v referende zvíťazil tábor tých, ktorí odmietajú návrhy veriteľov na riešenie gréckej krízy. Informovala o tom agentúra Reuters. "Grécko nemôže takto skončiť," dodal taliansky premiér Matteo Renzi.

Prieskumy verejnej mienky, podľa ktorých má tábor "nie" náskok v gréckom referende, umožnia vláde konať a uzavrieť dohodu s medzinárodnými veriteľmi. Povedal to v televízii po skončení hlasovania parlamentný hovorca vládnucej strany Syriza.

"Myslím si, že je to odporúčanie pre vládu..., aby rýchlo konala a pousilovala sa o dohodu a normalizáciu bankového systému," citovala Nikosa Filisa tlačová agentúra Reuters.


Priebeh gréckeho referenda 5. júla 2015
Foto: TASR/AP

Referendum v Grécku uzatvára iba jednu etapu, myslí si nemecký ekonóm

Popredný nemecký ekonóm Hans-Werner Sinn, šéf mníchovského ekonomického ústavu ifo v rozhovore pre nedeľného vydania viedenského denníka Die Presse uviedol, že budúcnosť Grécka závisí od výsledku referenda.

Ak ľud príjme podmienky veriteľov, krajina zrejme dostane nové peniaze. Starý záchranný program pre Atény sa pravdepodobne o niekoľko mesiacov predĺži. Grécka centrálna banka bude dostávať núdzové úvery. Keby sa však išlo presne podľa pravidiel, starý program pomoci sa už skončil. Preto by sa mal vyrokovať nový. To však prinesie problémy kancelárke Angele Merkelovej, lebo nie celá jej strana stojí za ňou.



Ak však Gréci podmienky veriteľov odmietnu, nie je pravdepodobné, že dôjde k novým rokovaniam. Najprv dôjde k vyplateniu platobných povinností štátu voči štátnym zamestnancom a dôchodcom formou dlžobných poukážok. Ale Grexit je naznačený. Aby sa podarilo stabilizovať situáciu pri úpadku bez nových peňazí zo zahraničia, musí Grécko opustiť eurozónu a devalvovať menu. To povedie k obnoveniu jej konkurencieschopnosti.

M. Schulz: Ak zvíťazí "nie", Grécko bude musieť zaviesť inú menu

Predseda Európskeho parlamentu Martin Schulz povedal pre nemecký verejnoprávny rozhlas, že Grécko bude musieť zaviesť inú menu, ak v referende o prijatí medzinárodnej pomoci, podmienenej prísnejšími reformami, prevážia hlasy "nie". Informovala o tom tlačová agentúra Reuters.

"Vo chvíli, keď niekto zavedie novú menu, vystupuje z eurozóny. Tieto skutočnosti mi dávajú trochu nádeje, že ľudia nebudú dnes hlasovať 'nie'," povedal v interview šéf europarlamentu.

Odchod Grécka nebude znamenať pre fungovanie eurozóny nič, tvrdí R. Fico

Grécko nemá so Slovenskom hlboké ekonomické vzťahy, rovnako s ním nemá prepojený finančný sektor, takže akékoľvek pohyby, ktoré v krajine nastanú, nebudú mať vplyv na finančnú situáciu Slovenska. "Nie je žiadny dôvod, aby Slovensko bolo poškodené," deklaroval v diskusnej relácii TA3 V politike premiér Robert Fico (Smer-SD).

Rovnako dementoval fámy, že SR príde jeho odchodom z eurozóny o financie, ktoré Aténam požičalo. "Neprídeme o žiadne peniaze, lebo Slovensko nedalo Grékom žiadnu hotovosť. To je fáma, máme iba garancie, ktoré si budeme vymáhať. Nikto nezaplatil ani jedno jediné euro v hotovosti Grékom," upozornil s tým, že okolo toho netreba vytvárať zbytočný rozruch.




Víťazstvo tábora nie neuľahčí Grécku vyjednávanie, tvrdí nemecký minister financií

Na snímke nemecký minister zahraničných vecí Frank-Walter Steinmeier.
Foto: TASR/AP
Nemecký minister zahraničných vecí Frank-Walter Steinmeier v nedeľu vyhlásil, že ak v gréckom referende o prijatí prísnejších reforiem zvíťazí tábor "nie", neuľahčí to zadlženej krajine budúce vyjednávanie kompromisov s medzinárodnými veriteľmi - "práve naopak". Informovala o tom tlačová agentúra AP.

Steinmeier však napriek tomu uviedol, že Gréci majú právo hlasovať o budúcnosti svojej krajiny a že Grécko zostane v 28-člennej Európskej únii, aj keby v referende odmietlo úsporné a reformné opatrenia, požadované medzinárodnými veriteľmi.

Odchod Grécka by podľa Flašíkovej Beňovej poprel myšlienku jednotnej Európy

Vývoj udalostí po oznámení výsledku gréckeho referenda bude mať zásadný význam pre budúcnosť Európskej únie. Myslí si to europoslankyňa Monika Flašíková Beňová (Smer-SD).

Podľa nej to napriek existujúcim problémom naznačí schopnosť a ochotu pracovať spoločne ďalej na európskom projekte alebo, naopak, môže položiť základy jeho postupného rozkladu.

Flašíková Beňová o gréckom referende: Ich dlh neprejedli bežní Gréci

"Napriek opakujúcim sa siláckym rečiam o tom, ako je eurozóna na prípadný odchod Grécka momentálne pripravená, sa všetky dôsledky takéhoto kroku nedajú hodnoverne predvídať. Áno, technicky to možno v istom časovom horizonte prežije. Na druhej strane to však prinesie výraznú mieru destabilizácie, no hlavne popretie myšlienky jednotnej a solidárnej Európy, ktorej pôvodný význam by takýmto krokom fakticky zanikol," upozornila europoslankyňa v tlačovej správe pre médiá.


Grexit oberie nemecký rozpočet o miliardy eur, varuje nemecká centrálna banka

Prezident nemeckej centrálnej banky Jens Weidmann varoval vládu, že odchod Grécka z eurozóny oberie nemecký rozpočet o miliardy eur. Uviedol to v nedeľu nemecký denník Handelsblatt, ktorý sa odvolal na vládne zdroje. Informovala o tom agentúra Reuters.


Podľa novín Weidmann upozornil, že náklady na takzvaný Grexit zasiahnu do ziskov Bundesbank, čo následne pocíti rozpočet. Zároveň dodal, že straty centrálnej banky budú väčšie než 14,4 miliardy eur, ktoré už banka vyčlenila ako rezervu na krytie strát v dôsledku dlhovej krízy eurozóny, nakoľko bude musieť zaúčtovať straty z nákupu gréckych dlhopisov.

Nemci analyzujú "výhovorky Grékov"

Grécky premiér Alexis Tsipras sa počas osemdňovej kampane od vyhlásenie referenda po jeho uskutočnenie všetkými prostriedkami usiloval vyvolať dojem, že úsilie o záchranu krajiny priviedlo Grékov k biede, samovraždám a nezamestnanosti. Informuje o tom v analýze na webovej stránke nemecký televízny spravodajský kanál N24.

V narýchlo zostavenej internetovej stránke gréckej vlády k referendu sa krátkymi posolstvami objasňuje, prečo treba ísť k urnám a prečo treba v každom prípade hlasovať proti podmienkam veriteľov na pokračovanie pomoci krajine.

Páči sa mi TERAZ.SK na Facebooku

Staňte sa fanúšikom a sledujte dôležité správy z TASR priamo na vašom Facebooku.