Export z pobaltských republík do Ruska tento rok klesne zhruba o 20 %

Tallinn 23. februára (TASR) - Ruské stíhačky, ktoré často narušujú vzdušný priestor pobaltských republík, nie sú jedinou príčinou obáv ich obyvateľov. Najmladších členov eurozóny - Estónsko, Lotyšsko a Litvu znepokojujú aj iné dôsledky vyostrených vzťahov medzi Západom a Moskvou. Odhadujú, že ich export do Ruska aj tento rok klesne, a to zhruba o 20 %. Informovala o tom agentúra Bloomberg.

Export do Ruska sa momentálne podieľa 4,4 % na celkovom exporte Litvy, 6,3 % na exporte Lotyšska a v prípade Estónska predstavuje 5,5 % jeho exportu.

Hodnota tovarov a služieb vyvážaných z pobaltských republík do susedného Ruska, ktoré čelí recesii a oslabeniu rubľa, sa podľa odhadu najväčšej dánskej banky Danske Bank tento rok zníži o 18 až 25 %. Pobaltské ekonomiky tak prídu dohromady o zhruba 690 miliónov eur.

A podľa prieskumu na objednávku agentúry Bloomberg trojica pobaltských ekonomík, ktoré patria medzi najrýchlejšie expandujúce v rámci eurozóny, bude zrejme musieť znížiť odhad svojho hospodárskeho rastu v tomto roku o 1,3 až 1,7 percentuálneho bodu.

Tento "stratený potenciál" môže byť vyšší, keď sa podobne ako v minulom roku v prípade Lotyšska a Estónska nakoniec ukáže, že realita je horšia ako predpovede.

Dobrou správou však je, že všetky tri pobaltské republiky majú v rámci eurozóny najnižšie štátne dlhy. Na ilustráciu, estónsky štátny dlh zodpovedá 11 % hrubého domáceho produktu (HDP) krajiny a je takmer šesťkrát nižší ako dlh Fínska. A podľa Bloombergu aj v prípade revízie si trojica nováčikov stále udrží vyššie tempo rastu ako ostatné štáty eurozóny s výnimkou Írska a Slovenska. A to vďaka stúpajúcej dôvere spotrebiteľov, ktorí už vlani zvýšili svoje výdavky a podporili tak pobaltské ekonomiky.